Neumlčaní: príbehy prenasledovania a odporu- Jaroslav Fabok

NEUMLČANÍ / Jaroslav Fabok (1921-2017) – Ako mladý muž sa zúčastnil SNP, po vojne bol tajomníkom Demokratickej strany. Vo februári 1948 ho zatkli a ako odporcu komunistického režimu držali v nezákonnej väzbe dva mesiace. Prepustili ho s tým, že má čakať na súd v domácom väzení. Jaroslav Fabok sa však rozhodol z Československa utiecť.

Jaroslav Fabok počas vojny

Archív VHT

​„Kde som sa dozvedel po troch týždňoch, že sudca dostal príkaz odsúdiť ma na dva alebo tri roky, tak som okamžite zariadil kontakty a cez bývalých poslancov sa mi podarilo odísť do Prahy a čakať na prechod hraníc. A  dvadsiateho júna 1948 som prekračoval hranice.“

V západnom Nemecku začal spolupracovať so CIC a súhlasil, že sa vráti ako tzv. agent-chodec, aby nadviazal kontakty a preniesol správy. Hneď pri prvom pokuse však ich skupinu zadržali  - neskôr sa dozvedel, že mali medzi sebou zradcu, ktorý bol dvojitým agentom.

„Z Nemecka sme odchádzali v piatok o desiatej večer a dostali sme sa do Československa 6.augusta 1949. Hneď ako sme prešli hranice a nastúpili do vlaku. Snáď preto, že som ako partizán chodil cez zakázané územie, tak som vedel, že ako vypadajú asi tí, ktorí vás sledujú. A v tom vlaku bolo hodne ľudí, ktorí tam sedeli, rôzneho veku a veľmi nás sledovali. Hovorím ešte mládencom: Počúvajte, tí nás moc pozorujú, nie to zhodené? Neboj sa, Jardo, ubezpečovali, že to sú naši lidi. Keď sme prišli na plzenskú stanicu, museli sme čakať ešte pol hodiny na rýchlik do Prahy,  som stále hovoril, že sa mi to nepáči, že tí ľudia nás tak pozorujú, že to nie je ako naši, ale ako nepriatelia. A aj tak bolo - legitimovali nás a zatkli.“  

Fotografia z falošného preukazu, s ktorým J. Fabok prešiel hranice

Archív VHT

Súd bol vopred zinscenovaný, aj rozsudok bol pripravený. Pán Fabok si spomína na reč prokurátora.

„Nesúdime ich za to, čo vykonali, ale súdime ich za to, čo by boli vykonali, keby nebolo ostražitosti našich ľudí.“

Predpokladal, že trest za to, že ešte ani nič nestihol urobiť bude maximálne pár rokov. No atmosféra v súdnej sieni, kde sedeli prívrženci strany a preverení súdruhovia napovedala, že to bude oveľa horšie.

„Smrť, smrť, smrť. To skandoval ľud pospolitý.“

Jaroslav Fabok krátko po prepustení z väzenia

Archív VHT

​A tento rozsudok si aj nakoniec vypočul. Našťastie mal pokračovanie.

„Môj rozsudok znel odsudzuje sa k trestu smrti. Ale po tých pár sekundách sudca dodal - s použitím paragrafu 113 sa mení na doživotie, uzavreté spisy. Trest končí smrťou.“

Asi po roku odpykávania trestu sa z tábora nútených prác Vojna pokúsil ujsť aj s ďalšími spoluväzňami.

J. Fabok pri pamätníku na tábor Bytíz

Archív VHT

​„Bola to skupina okolo 10-12 ľudí pod krycím názvom „Nádej, viera, láska“. Zmyslom tejto bolo zorganizovať útek, ktorý sme mali aj pripravovaný.“

Opäť ich jeden zo spoluväzňov zradil. Pána Faboka však za tento útek nakoniec nesúdili.

„Prokurátor povedal - Má doživotne uzavreté spisy. Tento trest je už najvyšší a nepustíme ho preto ani k súdu, lebo by nám tam zbytočne kecal.“

Jaroslav Fabok pri nakrúcaní dokumentu v pamätníku tábora Vojna

​Postupne, najmä po smrti J. V. Stalina a Klementa Gottwalda v roku 1953, ako sa pomery v Československu menili, sa zmenil aj zákon, že tzv. politických väzňov môžu odsúdiť na najviac 15 rokov. Pán Fabok však vo väzení strávil viac ako 16. Bol jedným z najdlhšie väznených politických odporcov režimu.