Večný nepriateľ: Život Otta Šimka medzi holokaustom, Povstaním a komunizmom

SLOVENSKO / Celý život ho niekto označoval za nepriateľa. Najprv fašistický režim, potom komunisti. Otto Šimko prežil holokaust, bojoval v Slovenskom národnom povstaní, prišiel o brata a zažil sklamanie z ideológií, ktorým kedysi veril. Napriek tomu si zachoval vieru v človeka. Prinášame vám ďalší príbeh zo série Neumlčaní - príbehy prenasledovania a odporu.

Keď Otto Šimko rozprával o svojom živote, nepoužíval veľké slová. Nehovoril o hrdinstve ani o obetiach. Skôr s jemnou iróniou konštatoval, že celý život bol pre niekoho nepriateľom. Najprv nepriateľom slovenského ľudu, potom triednym nepriateľom a napokon nepriateľom socializmu. Práve preto niesol dokument o jeho živote názov Večný nepriateľ

Otto Šimko počas nakrúcania dokumentárneho filmu o jeho živote

TV JOJ

​​Otto Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch a vyrastal v Nitre. Pochádzal z rodiny sudcu a sociálneho demokrata. Jeho detstvo bolo pokojné a bezstarostné. Všetko sa zmenilo po vzniku Slovenského štátu. Otec sa dostal do konfliktu s režimom a rodina sa postupne ocitla medzi prenasledovanými.

V roku 1942 boli Otto, jeho rodičia a mladší brat Ivan sústredení v zbernom tábore v Žiline. Odtiaľ smerovali transporty do vyhladzovacích táborov. Rodinu napokon zachránili falošné dokumenty o pokrstení a namiesto deportácie skončila v pracovnom tábore vo Vyhniach. Otto tam pracoval v brašnárskej dielni a vyrábal tašky či peňaženky pre gardistov. Aj po desaťročiach si uvedomoval trpkú iróniu tejto situácie.

Otto Šimko ako 15-ročný v roku 1939

​Po prepustení z tábora sa rodina vrátila do Nitry. Otto však cítil, že musí odísť. Zamestnal sa ako kníhviazač v Liptovskom Mikuláši. Práve toto rozhodnutie mu pravdepodobne zachránilo život.

Jeho mladší brat Ivan také šťastie nemal. Zatkli ho a deportovali do koncentračného tábora, kde zahynul. Bola to strata, ktorá Otta sprevádzala celý život. Na brata nikdy nezabudol a jeho fotografia mala čestné miesto v rodinnom dome až do posledných dní.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa pridal k partizánom. Bojoval v 9. liptovskom partizánskom oddiele a prvýkrát držal v rukách zbraň. Vojna mu priniesla skúsenosti, ktoré ho poznačili navždy. Jednou z nich bola aj účasť na poprave zajatého príslušníka SS. Otto sa tejto spomienke nikdy nevyhýbal. Otvorene hovoril o tom, že práve tento moment patril k najťažším v jeho živote.

Otto Šimko hovorí otvorene aj o poprave nemeckého dôstojníka počas SNP

TV JOI

​Koncom vojny ho zajali a podrobili brutálnym výsluchom. Deportácii unikol len vďaka šťastnej zhode okolností a úteku. Oslobodenia sa dočkal v Nitre.

Vojnové skúsenosti v ňom zanechali presvedčenie, že komunizmus môže priniesť spravodlivejší svet. Ako mnohí mladí ľudia jeho generácie vstúpil do komunistickej strany ešte počas Povstania. Po vojne vyštudoval právo a veril, že sa podieľa na budovaní lepšej spoločnosti.

Namiesto vysnívanej kariéry právnika sa však čoskoro ocitol medzi politicky nespoľahlivými. Nový režim si vytváral vlastných nepriateľov a Otto sa medzi nimi opäť našiel. Poslali ho pracovať do výroby, kde ako sústružník vyrábal tankové kolesá.

Ani tam však nestratil chuť písať. Založil závodný časopis a postupne sa dostal do redakcie denníka Smena. Stal sa novinárom a mohol sa venovať práci, ktorú miloval.

Otto Šimko sa stal novinárom a podarilo sa mu veľa cestovať

​Ďalší zlom prišiel po roku 1968. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy definitívne zničila jeho ilúzie o režime, ktorému kedysi veril. Počas normalizácie prišiel o novinársku prácu a znovu sa ocitol pod dohľadom Štátnej bezpečnosti. Opäť sa stal nepriateľom systému.

Po páde komunizmu sa aktívne zapájal do verejného života, prednášal študentom, rozprával o holokauste, Povstaní aj o nebezpečenstve totalitných ideológií. Svedectvo považoval za svoju povinnosť voči tým, ktorí sa domov nikdy nevrátili.

Otto Šimko

TASR

​Otto Šimko zomrel 7. januára 2026 vo veku 101 rokov. Odišiel ako jeden z posledných žijúcich účastníkov Slovenského národného povstania a zároveň ako človek, ktorého životný príbeh zachytával celé slovenské 20. storočie – od demokratickej prvej republiky cez holokaust, Povstanie a komunizmus až po slobodné Slovensko.

Otto Šimko

TV JOJ

​Možno práve v tom spočíva jeho najväčší odkaz. Prežil režimy, ktoré potrebovali nepriateľov. Každý z nich ho označil za hrozbu. On však nikdy neprestal veriť, že človeka nemožno posudzovať podľa pôvodu, viery či politickej nálepky. A práve preto zostáva jeho príbeh aj dnes mimoriadne aktuálny.