Darovanie krvi v 50. rokoch: Prídelové lístky na mäso, maslo či čokoládu

BRATISLAVA / Prídelové lístky na mäso, čokoládu či víno ako odmena za darovanie krvi? Aj takto vyzerala realita povojnových 50. rokov 20. storočia. Archívne fotografie a dobové texty približujú, ako Československý Červený kríž budoval transfúznu službu a oslovoval dobrovoľných darcov.

Čiernobiele fotografie z roku 1950 zachytávajú nenápadné budovy Československého Červeného kríža v Bratislave. Na prvý pohľad pôsobia skromne – rad jednoduchých objektov, dvor, príchody dobrovoľníkov. Ich význam však ďaleko presahoval architektúru. Práve v takýchto priestoroch sa po druhej svetovej vojne rodila organizovaná transfúzna služba a formovalo sa dobrovoľné darcovstvo krvi ako jeden zo základných pilierov modernej zdravotnej starostlivosti.

Budova transfúznej stanice v Bratislave v roku 1950

TASR

​Povojnové Československo zápasilo s nedostatkom zdravotníckeho materiálu, liekov aj personálu. Krv – nenahraditeľný „liek“, ktorý nebolo možné vyrobiť – sa stala jednou z najcennejších komodít. Červený kríž preto zohral kľúčovú úlohu pri organizovaní darcov, ich evidencii a zabezpečení prvých transfúznych staníc.

Dobové texty, ktoré sa viažu k týmto fotografiám, sú dnes silným svedectvom doby:

„Chcete zachrániť život svojim blížnym? Prihláste sa ešte dnes za dobrovoľných darcov krvi na národnej transfúznej stanici ČSČK v Bratislave. Málokto si z nás vie vážiť zdravie do tej doby, kým neprekoná nejakú vážnejšiu chorobu. Málokto z nás vie o jednom z najdôležitejších liekov, ktorým je ľudská krv, ktorá zachraňuje desiatky, ba stovky ľudí pre ďalší život.“

Darovanie krvi v roku 1950

TASR

Táto fotografia zachytáva Elenu Botkovú, zamestnankyňu bratislavskej Dynamitky, ktorá tiež prišla darovať krv. 

Aby ľudí motivovali k pravidelnému darovaniu krvi, otvorene sa hovorilo aj o praktickej stránke darcovstva. V sprievodnom texte k dobovým fotografiám sa píše:

"Darcovia krvi po odobratí krvi dostanú na stanici občerstvenie a prídelové lístky na mäso, vajíčka, ryžu, maslo, čokoládu, víno a iné rôzne potraviny."

Rovnako fotografie prezentovali aj to, že súčasťou občerstvenia po darovaní bol napríklad chlieb s paštétou, tlačenkou, ale aj kalíšok koňaku.  

Po darovaní krvi mali darcovia pripravené občerstvenie, súčasťou ktorého bol aj koňak

TASR

​Vznik Československého Červeného kríža

Československý Červený kríž vznikol krátko po založení republiky, v roku 1919. Jeho prvou predsedníčkou sa stala Alica Garrigue Masaryková, dcéra prezidenta Tomáša G. Masaryka.

Pod jej vedením sa organizácia rýchlo rozšírila po celom území štátu. Venovala sa zdravotnej osvete, starostlivosti o chorých, sociálne slabých, matkám a deťom, ale aj pomoci obetiam vojen a epidémií. Na Slovensku sa postupne budovala sieť miestnych spolkov, ktoré sa stali pevnou súčasťou verejného života.

Po roku 1945 sa Československý Červený kríž rýchlo zapojil do obnovy krajiny. Okrem sociálnej pomoci, starostlivosti o chorých a slabých či pátracej služby po nezvestných, sa jednou z jeho hlavných úloh stala spolupráca so štátom pri budovaní transfúznej siete.

Na prelome 40. a 50. rokov vznikajú prvé národné a krajské transfúzne stanice, ktoré postupne preberajú odbornú zdravotnícku agendu. Červený kríž sa sústreďuje najmä na nábor a výchovu dobrovoľných darcov krvi, na osvetu a budovanie dôvery verejnosti v nový systém. Darovanie krvi sa postupne mení z výnimočného aktu na organizovanú, spoločensky oceňovanú činnosť.

Príprava na darovanie krvi v roku 1950 v laboratóriu dr. Kocha

TASR

Humanitárna kontinuita

Fotografie z roku 1950 tak nepredstavujú len dokument konkrétneho miesta v Bratislave. Sú obrazom kontinuity humanitárnej práce, ktorá sa v Československu formovala už od prvej republiky, prešla skúškou vojny a po roku 1945 nadobudla nové, moderné podoby.

Transfúzna služba, ktorú dnes považujeme za samozrejmú súčasť zdravotníctva, vznikala v skromných podmienkach a vďaka dobrovoľníkom, ktorí verili, že pomoc druhým má zmysel. Červený kríž v tom zohral nenahraditeľnú úlohu – ako organizátor, sprostredkovateľ aj morálna autorita.