Zemetrasenie 1967: Malé Karpaty v pohybe

ZÁPADNÉ SLOVENSKO / Zemetrasenie v Bukovej a Prievaloch v roku 1967 sa zachovalo aj na dobových fotografiách. Pozrite si spomienky na otras, ktorý pripomenul silu prirody – tak ako kedysi katastrofa v Komárne v roku 1763.

Západné Slovensko dnes, 21.02. 2026, popoludní zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 4,3, prvotné dáta hovorili o magnitúde 4,6. Informuje o tom na svojom webe Európsko-stredomorské seizmologické centrum (EMSC). Pre TASR zemetrasenie potvrdil aj vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay. Ako dodal, epicentrum bolo na slovensko-maďarských hraniciach, približne dva kilometre od Šamorína.

Aj keď u nás zemetrasenie považujeme za zriedkavý jav, nie je to celkom tak. A vyskytujú sa aj tie so silnejšími otrasmi. 

Zemetrasenie v Prievaloch v roku 1967

Historická pohľadnice obce Prievaly

FB Prievaly

​Bolo leto 1967, keď sa v podhorí Malých Karpát opäť pripomenula stará pravda: západné Slovensko nie je tak pokojné, ako sa môže zdať. V obciach Buková (okres Trnava) a Prievaly (okres Senica) sa zem náhle pohla – prudko, krátko, no dostatočne silno na to, aby vyľakala stovky ľudí a poškodila desiatky domov.

Otrasy, ku ktorým došlo v priebehu roka 1967, patrili medzi najsilnejšie zaznamenané v oblasti Malých Karpát v 20. storočí. Epicentrum sa nachádzalo práve v tomto zlomovom pásme, ktoré je dlhodobo seizmicky aktívne. Magnitúda síce nedosahovala hodnoty historickej katastrofy z Komárna v roku 1763, no intenzita otrasov v epicentrálnej oblasti bola natoľko výrazná, že na domoch praskali múry, padali komíny a obyvatelia vybiehali na dvory v obavách z ďalších dotrasov.

Následky zemetrasenia v obci Prievaly z 19. júna 1967

TASR

Text k archívnej fotografii uvádza: "Zemetrasenie v Západoslovenskom kraji. V uplynulom týždni bolo v obci Buková v okrese Trnava a Prievaly v okrese Senica zemetrasenie. Najsilnejšie otrasy o sile 5-6 stupňov seizmickej stupnice bolo v sobotu 17.júna o 18.45 h. V obci Buková podľa predbežného prieskumu bolo postihnutých z 236 asi 100 domov. Na budovách sú poväčšine popraskané steny. V obci Prievaly sú z 280 domov škody podobného rázu ako v Bukovej na 140 domoch. Otrasy sprevádzané podzemným dunením trvali asi 6-8 sekúnd. Zo stien padali obrazy, v kredencoch tancovali taniere a šálky, zo striech slabo upevnené škridlice. V Prievaloch sú značne poškodené múry r.k. kostola, na ktorých sú pukliny. V blízkej márnici je na stene súvislá trhlina
asi 6-8 cm široká. Obyvatelia postihnutých obcí pocítili krátke otrasy pôdy opäť v nedeľu večer okolo 22.45 hod. a v noci na pondelok o pol druhej. V byte Štefana Rudavského v Prievaloch je značne poškodená stena v spálni, v ktorej sú niekolkocentimetrové škáry. Zľava Štefan Rudavský a predseda MNV v Prievanoch Anton Holič si prezerajú trhlinu."

​Zemetrasenie z roku 1967 je dnes menej známe než staršie historické katastrofy, no pre miestnych obyvateľov zostalo silnou osobnou spomienkou. Pripomenulo, že aj pod pokojnou krajinou vinohradov a lesov sa nachádzajú aktívne zlomy, ktoré sa z času na čas ozvú.

Fakty a súvislosti

Zemetrasenie, ktoré zasiahlo oblasť Bukovej a Prieval, nastalo 9. júna 1967 v podvečerných hodinách. Podľa neskorších seizmologických analýz dosiahla jeho magnitúda približne 5,0 – 5,3 a v epicentrálnej oblasti intenzitu okolo 7° stupňa (MSK-64).

Epicentrum a priebeh

Epicentrum sa nachádzalo v priestore medzi obcami Buková a Prievaly, v severovýchodnej časti Malých Karpát. Ide o pásmo tektonických zlomov, ktoré je dlhodobo seizmicky aktívne a historicky zaznamenalo viacero otrasov.

Zemetrasením bol poškodený aj prievalský kostol. Farár našiel aj spadnutú drevenú korunku z hlavy sošky Panny Márie

TASR

Otrasmi bol poškodený aj prievalský kostol, ktorému praskli múry na chóre. Miestny farár Viktor Krogman našiel na zemi aj drevenú korunku, ktorá spadla z hlavy sošky Panny Márie. 

​Hlavný otras trval len niekoľko sekúnd, no bol sprevádzaný citeľným dunením. Obyvatelia opisovali zvuk „ako prechádzajúci ťažký vlak“ či „podzemný výbuch“. Po hlavnom otrasení nasledovalo niekoľko slabších dotrasov.

Škody

• poškodených bolo niekoľko desiatok rodinných domov,

• najčastejšie išlo o popraskané múry, poškodené komíny a opadanú omietku,

• miestami sa objavili aj trhliny v teréne,

• zranenia boli len ľahké, bez obetí na životoch.

Otrasy boli citeľné aj v Trnave, Senici, Piešťanoch, Bratislave a na viacerých miestach západného Slovenska.

Reakcia odborníkov

Analýza seizmologickej služby potvrdila, že ide o prejav aktivity malokarpatského zlomového systému. Zemetrasenie z roku 1967 tak patrí medzi najvýznamnejšie moderné otrasy v tejto časti krajiny a býva uvádzané ako referenčná udalosť pri hodnotení seizmického rizika západného Slovenska.

28. jún 1763: Deň, keď sa Komárno prepadlo do ticha

Bolo horúce letné popoludnie. V meste na sútoku Dunaja a Váhu panoval pokoj, aký býva koncom júna – trhy, otvorené okná, deti na uliciach. Krátko po piatej hodine sa však zem pod nohami obyvateľov Komárno náhle zachvela.

Najprv tichý otras. Potom prudké trhnutie. A vzápätí hukot, ktorý kronikári prirovnávali k duneniu diel.

Múry domov sa rozkmitali, veže kostolov sa kývali ako steblá trávy. Padali komíny, praskali klenby, z fasád sa sypala omietka. Ľudia vybiehali na ulice, iní zostali uväznení pod troskami. V priebehu niekoľkých desiatok sekúnd sa mesto zmenilo na rumovisko.

Zemetrasenie z 28. júna 1763 patrí k najsilnejším, aké kedy zasiahli územie dnešného Slovenska. Odhadovaná magnitúda dosiahla približne 6 stupňov a intenzita otrasov miestami až 9° podľa Mercalliho stupnice. Zahynulo približne 60 až 70 ľudí, stovky domov boli zničené alebo ťažko poškodené.

Otrasy cítili aj vo Viedni, Budíne či Bratislave. No najhoršie následky nieslo práve Komárno – dôležité pevnostné a obchodné centrum monarchie. Nasledovali dotrasy, ktoré obyvateľov držali celé týždne v strachu. Mnohí spávali pod holým nebom, lebo sa báli vrátiť do narušených domov.

Kroniky hovoria o popraskaných hradbách, zrútených kostolných vežiach i o tom, že Dunaj sa na chvíľu „rozbúril, akoby varil“. Či išlo o skutočnú zmenu hladiny, alebo o dojem vystrašených svedkov, dnes už nevieme. Isté však je, že zem sa v ten deň pohla silou, ktorú si miestni dovtedy nevedeli predstaviť.

Komárno sa z trosiek postupne spamätalo. Mesto bolo obnovené – no spomienka na leto 1763 zostala v pamäti generácií ako varovanie, že aj pokojná podunajská krajina môže v okamihu ukázať svoju nečakanú silu.