Deti z Oravy na zotavení. Povojnová pomoc v obrazoch z roku 1947

SVÄTÝ JUR,ORAVA / Sedia bez pohnutia v laviciach a pozorne počúvajú. Usmievajú sa. Jedia polievku a trocha ostýchavo vnímajú prítomnosť fotoaparátu. Guľujú sa v záhrade a pár gulí letí aj na pani učiteľku. Na prvý pohľad obyčajné detské momenty zachytené na čiernobielych fotografiách z februára 1947. Lenže deti na snímkach nie sú doma, ani vo svojej škole. Fotografie vznikli v interiéri a záhrade vily vo Svätom Jure a zachytávajú deti z Oravy, ktoré sa sem dostali v rámci povojnovej pomoci. Ich pobyt nebol výletom ani školou v prírode, ale súčasťou snahy zachrániť zdravie a dôstojné detstvo detí, ktoré vyrastali na Orave - v regióne, ktorý po vojne patril k najviac postihnutým na Slovensku.

Orava po vojne: región na hranici prežitia

Po skončení druhej svetovej vojny patrila Orava k oblastiam, kde sa dôsledky vojny pretavili do každodenného boja o prežitie. Chudoba, nedostatok potravín, choroby a rozvrátené hospodárstvo zasiahli celé rodiny. Najohrozenejšou skupinou boli deti a matky.

Archívne dokumenty zo Štátneho okresného archívu v Dolnom Kubíne hovoria o systematickej, odborne vedenej pomoci, ktorá sa začala už v prvých rokoch po oslobodení:

„Obrovský kus sociálnej práce v prvých rokoch po oslobodení pre deti a matky vykonala tzv. Komisia pre pomoc Orave v rámci akcií Pomoc krajom najviac spustošeným vojnou, Pomoc Orave a Ozdravovne Oravy.“

Táto pomoc nebola improvizovaná ani symbolická. Išlo o štátom riadenú a financovanú akciu.

Akcia Pomoc Orave sa začala 13. septembra 1947 a prebiehala do 15 septembra 1948, ako píše na svojich stránkach Knižnica Pavla Habovštiaka v Dolnom Kubíne.

„Akciu financovalo priamo Ministerstvo sociálnej starostlivosti,“ píše sa v materiáli Štátneho archívu v Dolnom Kubíne.

Deti z Oravy v detskom domove vo Svätom Jure vo februári 1947

TASR

​Výskum, ktorý odhalil skutočný stav regiónu

Ešte pred samotnou pomocou prebehla na Orave rozsiahla hospodársko-sociálno-zdravotná analýza. Sociálne pracovníčky a odborníci mapovali životné podmienky v jednotlivých obciach, zdravotný stav obyvateľstva aj situáciu detí.

Archív dopĺňa: „Sociálne pracovníčky, ktoré previedli najprv hospodársko-sociálnozdravotný výskum pomerov na oravských dedinách, nám zanechali svedectvo o živote Oravcov po oslobodení.“

Práve na základe týchto zistení vznikla myšlienka presúvať deti z najchudobnejších oblastí na ozdravné pobyty mimo regiónu.

Detský domov sídlil v tzv, Wiegerovej vile v Svätom Jure (foto z roku 1947)

TASR

​Akcia Pomoc Orave – deti v centre pozornosti

 Cieľom akcie bola sanácia vojnových škôd, zdravotná pomoc a sociálna stabilizácia regiónu.

Jednou z najviditeľnejších foriem pomoci boli ozdravné pobyty detí v iných častiach Slovenska. Deti tak aspoň na čas unikli hladu, chorobám a zlým hygienickým podmienkam.

Dobové správy hovoria o pobytoch, ktoré trvali niekoľko týždňov a mali jasný cieľ – zotavenie tela aj psychiky detí. 

Deti mali zabezpečenú aj výživnú stravu. Akcia Pomoc Orave 1947

TASR

​Svätý Jur ako miesto zotavenia

Jedným z miest, kam boli deti z Oravy presúvané, bol aj Svätý Jur. Vila nad mestom, známa ako Wiegerova vila, slúžila krátko po vojne ako zariadenie pre deti – sirotinec a ozdravovňa.

Jej poloha v zdravom prostredí Malých Karpát, dostatočné zázemie a dostupnosť z Bratislavy, z nej robili vhodné miesto na zotavovanie detí z najviac postihnutých regiónov.

Fotografie z roku 1947 tak zachytávajú konkrétnu podobu povojnovej sociálnej politiky – deti z Oravy, ktoré sa v rámci štátnej pomoci ocitli ďaleko od domova, no v bezpečnom prostredí.

Okrem učenia trávili veľa času aj hrami na čerstvom vzduchu. Akcia Pomoc Orave 1947

TASR

Fotografie detí z Oravy vo Svätom Jure sú dnes tichým svedectvom doby, keď Slovensko dokázalo mobilizovať štát, odborníkov aj obyčajných ľudí v mene solidarity.