Keď sa u nás pestovala ryža. Skúšali sme to v 16. storočí, v 50.-tych rokoch 20. storočia a aj nedávno

Pestovanie ryže na území Slovenska nie je bežné, no v 50. rokoch 20. storočia sa oň poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody, čo bolo pre ryžu nevyhnutné. Výsadba sa sústredila na nížinaté, zaplaviteľné oblasti. Na tieto účely sa budovali zavlažovacie kanály a umelé ryžoviská. Zo žatvy ryže existuje aj séria fotografií. 

Žatva a mlatba ryže pri Kolárove v roku 1949

TASR

​V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40–45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha (napr. Mýtne Ludany v roku 1951).

Výnosy však postupne klesali. Problémom boli klimatické podmienky – chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov boli tieto pokusy definitívne ukončené.

Zvážanie úrody z poľa

TASR

​Zaujímavosťou však je, že ryža sa na územie Slovenska dostala omnoho skôr. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie. Napriek tomu zostáva ryža kuriozitou v dejinách slovenského poľnohospodárstva.

V roku 2012 sa podnikateľ z Činy snažil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku. Pozrite si našu archívnu reportáž.