Wintonove deti zo Slovenska

SLOVENSKO / Vo vlakoch do Anglicka, ktoré pomáhal v roku 1939 spoluorganizovať sir Nicholas Winton, bolo aj niekoľko detí zo Slovenska. Podarilo sa ich tam dostať pod zámienkou štúdia.

Sir Nicolas Winton je známy ako záchranca 669 československých židovských detí. Bolo medzi nimi aj niekoľko detí zo Slovenska. Na to, aby mohli vlakmi z Prahy odcestovať, potrebovali špeciálne povolenie protektorátnych úradov, keďže vtedy už Československo neexistovalo.

V Slovenskom národnom archíve sa nachádzajú dokumenty, ktoré dokazujú, že desať chlapcov odišlo jedným z tzv. Wintonových vlakov do Británie. Dokumenty potvrdzujú, že odišli vlakom, ktorý bol vypravený 30. mája 1939.

„Tieto školopovinné deti pochádzali zo židovskej náboženskej obce Bratislava a vlastne mali byť koncom mája transportované z Prahy železnicou do Londýna,“ vysvetľuje Radoslav Ragač, vtedajší riaditeľ Slovenského národného archívu.

V dokumentoch sú uvedené mená chlapcov aj s dátumami ich narodenia. Najmladším z nich bol osemročný Paul Kohn. Najstarší, Tibor Weiss, mal trinásť rokov. Ich rodičia súhlasili, že v Anglicku budú prijatí do náhradných rodín, prípadne ortodoxných sirotincov. Išlo totiž o chlapcov z ortodoxnej komunity. Ich strach o deti bol pod tlakom udalosti na Slovensku taký veľký, že ich chceli poslať do bezpečia. Aj keď samých. 

Slovenský národný archív

​

Museli vydokladovať, aký je cieľ ich cesty. Zvolili si najschodnejšiu alternatívu.

„Unikli pod zámienkou štúdia v Anglicku,“ ozrejmuje na základe dokumentov Radoslav Ragač.

Deti museli prejsť lekárskou prehliadkou. Tá sa uskutočnila v dome na Heydukovej ulici  číslo 8. Bolo im odporučené vziať si so sebou dostatok kóšer jedla. Vagóny sa na nástupišti zapečatili a deti boli ponechané samé na seba, necestoval s nimi žiadny dospelý sprievod. Otvorili ich až na nemecko-holandskej hranici. Z Holandska potom deti pokračovali loďou do Británie.

„Túto činnosť organizovala na Slovensku Ústredná kancelária ortodoxných židovských náboženstiev obcí v Bratislave a jej partnerom bol British committee for children v Prahe,“ dodáva Radoslav Ragač.

Práve do Prahy prišiel pri organizovaní kindertransportov pomáhať mladý Nicolas Winton. Pôvodne chcel ísť lyžovať do Švajčiarska, nakoniec svoju dovolenku strávil v Prahe, kde vytvoril zoznam viac ako tritisíc mien detí, ktoré ich rodičia chceli dostať do bezpečia. Aj keď sa hovorí o jeho, Wintonových deťoch, on vždy pripomínal, že tú pomoc neorganizoval sám. V Prahe bol pomocníkom Doreen Warrinerovej a Trevora Chadwicka.

Slovenský národný archív

Wintonova nezastupiteľná úloha je v tom, že po pár týždňoch sa z Prahy vrátil do Británie a tam pomohol, aj vďaka inzerátom v novinách a katalógu fotiek detí, nájsť pre ne náhradné rodiny, ktoré boli ochotné sa o deti postarať. Len tie, ktoré mali takúto rodinu alebo organizáciu, ako boli napríklad sirotince, ktoré sa zaviazali, že sa o dieťa postarajú a nebude na ťarchu štátu, dostali povolenie pricestovať do Veľkej Británie.

Celú myšlienku odvozu detí do bezpečia však vymyslela a organizovala Marie Schmolková, na ktorú sa rokmi veľmi nespravodlivo zabudlo.

Marii Schmolkovej, aj rodičom zachránených detí, ktorí boli tými najväčšími hrdinami celej záchrany, ako zdôrazňoval aj sir Winton, sme venovali dokumentárny film Ruky na skle.