Najväčšiu slovenskú zbierku egyptských artefaktov vytvoril stredoškolský profesor

BRATISLAVA / Najväčšiu zbierku egyptských artefaktov na Slovensku vytvoril profesor bratislavského evanjelického lýcea. Okrem predmetov z Egypta sa v pozoruhodnej zbierke nachádzajú aj predmety z obdobia Rímskej ríše, ale aj praveku. Zbierka vznikla v 19. storočí a dnes si ju môžete pozrieť v Archeologickom múzeu Slovenského národného múzea.

Skarabeus v rôznych podobách, posmrtné sošky, amfory, bronzové plastiky či praveké ozdoby – viac ako 1200 rôznych artefaktov pôvodne obsahovala zbierka, ktorá vznikla na bratislavskom evanjelickom lýceu.

„V 19. storočí začali budovať zbierku starožitností, čo asi nebola náhoda, lebo svojho času bol rektorom aj Matej Bel,“ hovorí Vladimír Turčan z Archeologického múzea, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea.

Evanjelické lýceum v Bratislave založil v roku 1606 David Klinger. Študovali tu napríklad  Ľudovít Štúr, aj Milan Rastislav Štefánik. Kabinetnú zbierku začal vytvárať miestny profesor, Dr. Daniel Schimko v polovici 19. storočia.  

Daniel Schimko, zakladateľ kabinetnej zbierky Evanjelického lýcea v Bratislave

​„Nakupoval starožitnosti zo svojich peňazí, ale ich aj dostával od spolupracovníkov, či iných zberateľov a priateľov školy,“ vysvetľuje Turčan.

Práve v 19. storočí totiž nastal boom obchodovania s takýmito artefaktmi.

„Boli veľké centrá obchodu so starožitnosťami – Viedeň, Benátky, Rím, Berlín, Budapešť, kde sa dovážali predmety z Egypta, Grécka, Talianska. Tam sa dali pomerne lacno získať.“

Egyptské artefakty

​To, že zbierka bola budovaná takýmto spôsobom, zvádza občas k jej podceňovaniu, či k mylnej predstave, že ide skôr o akési málo cenné suveníry.

„Pokiaľ sem príde nejaký egyptológ, sme prekvapení, že si nájde niekoľko predmetov, ktoré ho zaujmú a považujú ich v rámci celosvetových zbierok za atraktívne,“ vysvetľuje Vladimír Turčan.

Najvzácnejšími kusmi zbierky sú štyri nádoby z alabastru, ktoré slúžili na uchovanie vnútorností mŕtvych.

„Sú to kanopy, ktoré sa ukladali do hrobu mŕtveho.“

Vzácne alabastrové kanopy z kabinetnej zbierky Evanjelického lýcea v Bratislave

​​Majú vrchnáky s podobizňami štyroch synov boha Hóra. A vďaka nápisu z hieroglyfov vieme, koho pozostatky strážili.

„Išlo o kráľovského pisára Kenamona. Nádoba s vrchnákom v tvare ľudskej hlavy, ktorá zobrazuje Horovho syna Amseta, ukrývala pečeň. Zátka s podobou sokolej hlavy, ktorú mal Horov syn Kebehsenuf, strážila v kanope črevá.“

V kanope s hlavou paviána, ktorú zobrazovali synovi Hapimu, boli umiestnené pľúca a nádoba so šakalou hlavou, ktorú mal Horov syn Daumutef ochraňovala žalúdok. Starí Egypťania verili, že títo štyria bohovia ochránia mŕtveho pred nebezpečenstvom, hladom a smädom a pomôžu mu pri prechode do ríše mŕtvych.

Okrem egyptských artefaktov kabinetná zbierka obsahuje aj predmety z iných období, napríklad aj zo starovekého Grécka, či Ríma.

Artefakty zo Starovekého Grécka a Ríma

​„A samostatnou zložkou je aj súbor artefaktov z praveku, pravdepodobne zo slovenského územia,“ uzatvára rozprávanie o kabinetnej zbierke Vladimír Turčan.