Fotografia Ľudovíta Štúra

MODRA / Je to jediná Štúrova sólová fotografia. A aj z tej sa zachovala iba kópia. Keď sa na ňu pozriete, zistíte, že Ľudovít Štúr vyzeral trocha inak, ako ho poznáme zo známeho obrazu Josefa Kolářa.

Po Ľudovítovi Štúrovi sa nám zachovala najmä spisovná slovenčina, ale aj zopár jeho osobných vecí. Jednou z nich je fotokópia pôvodnej dagerotypie, ktorá zachytáva jeho podobu. Všetky Štúrove portréty, či už ste ich videli v učebnici alebo kedysi na bankovkách, vychádzajú práve z tejto podobizne. Zaujímavé je, že jeho tvár na pôvodnej dagerotypii pôsobí menej prísnym dojmom ako na neskorších zobrazeniam.

Kedy sa dal Ľudovít Štúr zvečniť na postriebrenú medenú doštičku, ktorá slúžila ako nosič pre vzniknutú dagerotypiu, presne nevieme.

"Nevieme, kedy vznikla tá dagerotypia. Vieme približné obdobie, kedy sa dagerotypie objavili,  to bolo po roku 1848,“ hovorí Beata Mihalkovičová z Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum.  

Múzeum Ľudovíta Štúra, SNM, Modra

​

Dagerotypie mohli vznikať len v špecializovaných fotoateliéroch. Pri ich výrobe boli potrebné rôzne chemikálie a niektoré ateliéry mali modré okná, pretože práve modré svetlo pomáhalo pri prenesení obrazu na postriebrenú medenú platňu.

V Bratislave v tom čase takýto salón nebol. Pôvodná Štúrova dagerotypia teda vznikla pravdepodobne buď v Prahe alebo vo Viedni. Pravdepodobnejšia je Viedeň, keďže tam Štúr v roku 1849 pôsobil ako kráľovský komisár pre západné Slovensko.

No ani tá pôvodná podobizeň zachytená na postriebrenej platni sa do dnešných dní nezachovala. Našťastie z nej však Štúrov najmladší brat dal po viac ako tridsiatich rokoch od jej vzniku, v roku 1884 vyrobiť fotokópiu.

Svojím podpisom a krátkym textom potvrdil jej pravosť.

"Na zadnej strane tejto zachovanej podobizne je napísané: „Slávny Ludevít Štúr dňa 22. decembra 1855 v Modre sa postrelil, spadnúc na poľovke prechádzkovej s puškou. Dal som z tejto fotografie, ktorá pravá je, dolu vziať kabinetný obraz. V Rábe v roku 1884 Janko, brat,“ číta text Beata Mihalovičová.

Múzeum Ľudovíta Štúra, SNM, Modra

​

Zaujímavé je použité slovné spojenie „dolu vziať“. 

„To pravdepodobne pochádza z anglického take down, čo znamená robiť fotokópie alebo kópie nejakých písomností,“ dodáva. 

Je to jediná dochovaná sólová fotografia Ľudovíta Štúra. Práve z nej vychádzajú Štúrove najznámejšie portréty.  To sa však zistilo až v roku 1980, kedy sa táto fotokópia opäť objavila. 

"Fotokópia tejto dagerotypie sa našla až v roku 1980, ale je zrejmé, že prvé portréty Ľudovíta Štúra museli vzniknúť podľa tejto fotografie. Pretože aj tá prvá známa litografia, ktorú urobil Josef Kolář v roku 1858, presne zodpovedá tejto fotografii a asi mal tú fotografiu k dispozícii alebo ju videl,“ vysvetľuje Beata Mihalovičová.

SNG-web umenia

​

Keďže Kolářova litografia vznikla v roku 1858, čiže dva roky po Štúrovej smrti, jediným podkladom mohla byť práve táto fotka. Podobnosť je zjavná. Líši sa však napríklad v tom, že kým na pôvodnej dagerotypii sa Štúr pozerá bokom, na litografii má pohľad upretý vpred, na diváka.   

V múzeu opatrujú aj ďalšie osobné veci Ľudovíta Štúra. Napríklad pramienok jeho vlasov. Kedysi bolo zvykom uchovávať v pamätníčkoch vlasy príbuzných alebo známych osobností.  

"Tento pramienok sa zachoval v pamätníčku Emílie Jurkovičovej, ktorá bola Hurbanovou švagrinou,“ objasňuje Beáta Mihalovičová.

Múzeum Ľudovíta Štúra, SNM, Modra

Celkovo sa ale po človeku, ktorý takým významným spôsobom ovplyvnil náš jazyk, zachovalo málo osobných vecí.  

"Po Ľudovítovi Štúrovi máme veľmi málo predmetov, ktoré sa jeho týkajú, ktoré boli fakt jeho veci, je ich asi päť dohromady. Kópia dagerotypie, pramienok vlasov, orezávač strán v knihách, listy a knihy a jeho bedrová kosť, do ktorej sa postrelil,“ vymenováva Beata Mihalovičová. 

Nezachovala sa dokonca ani puška, ktorou si mal 22. decembra 1855 pri páde spôsobiť zranenia, ktorým 12. januára 1856 podľahol. Pôvodne ju opatrovala Matica slovenská. 

"Dokonca dala striebrom vytepať nápis – "Toto bola puška, ktorou sa postrelil Ľudovít Štúr", a ona sa stratila, ešte predtým ako v roku 1875 Maticu slovenskú zrušili,“ uzatvára Beáta Mihalovičová.

Reportáž o dagerotypii Ľudovíta Štúra sme vysielali v cykle Artefakty v októbri 2010.