Kúsok zo Štefánikovho lietadla prišiel poštou

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

Archívna reportáž o kúsku, pochádzajúcom z lietadla, ktorým sa do Československa vracal M.R. Štefánik

BRATISLAVA / Bola to úplne obyčajná obálka, ktorá prišla poštou. Keď ju v Slovenskom národnom archíve otvorili a prečítali si sprievodný list, zistili, že obsahuje kúsok zo Štefánikovho lietadla a malú časť obhorenej knihy.

O príčinách havárie Milana Rastislava Štefánika stále kolujú rôzne verzie. Od zlých poveternostných podmienok, poruche na lietadle, až po atentát. Očití svedkovia si protirečili, aj čo sa týka počtu pokusov o pristátie.

Nehodu lietadla Caproni Ca. 33, ktorá sa stala 4. mája 1919 neďaleko Ivanky pri Dunaji, prišla vyšetrovať talianska vojenská komisia. A aj keď okolie havárie najskôr uzavreli, aby pozbierali všetky potrebné dôkazy, niektoré malé časti lietadla, či osobných vecí posádky na mieste zostali.

Dva takého kúsky, po viac ako deväťdesiatich rokoch, niekto poslal do Slovenského národného archívu.

„Niekto nám poslal poštou malý kúsok Štefánikovho lietadla,“ konštatuje Radoslav Ragač, vtedajší riaditeľ Slovenského národného archívu.

Ide o priehľadný štvorec, veľký asi 8x8 centimetrov, po bokoch obhorený a začmudený a v strede poškodený. Na čo presne slúžil, nie je známe.

„Mal by pochádzať z konštrukcie nejakého prístroja z lietadla,“ myslí si Ragač.

TV JOJ - Slovenský národný archív

Okrem neho bol v obálke aj obhorený fragment knihy.

„Je to maličká časť obhorenej kniha vo francúzštine, nejaký román evidentne.“

Ako sa vlastne tieto veci z miesta havárie dostali?

Touto otázkou sa v archíve nemuseli dlho trápiť, odpoveď im prišla v tej istej obálke. Bolo v nej totiž priložené svedectvo člena združenia Sokol, ktorý opísal, kde a kedy tieto časti po havárii lietadla našiel. Podľa svedectva bolo tých fragmentov, ktoré z miesta havárie vzal, viac.

„Je to svedectvo Sokolov, ktorí pozbierali ešte nejaké drobné trosky, ktoré boli na mieste havárie.“

Svedectvo spísali v Znojme. Podľa dátumu na ňom uvedenom to bolo päť dní po havárii. Píše sa v ňom, v češtine, nasledovné:

"Pamiatka na generála Milana Rastislava Štefánika. Po zrútení sa lietadla, ktorým sa dňa 4. mája 1919 vracal do vlasti generál Milan Rastislav Štefánik, som si pri návšteve miesta havárie vzal na pamiatku nejaké úlomky a súčiastky, z ktorých dávam svojmu priateľovi a bratovi, škpt. Antonínovi Malíkovu, z pešieho pluku 24 v Znojme tiež na pamiatku: štvorček celuloidu 8x8 centimetrov a malý zvyšok obhorenej francúzskej knihy. Pravosť tejto relikvie potvrdzujem svojím čestným slovom. V Znojme, dňa 9. mája 1919. Josef Brychra, inšpektor štátnych dráh."

Na svedectve je aj podpis Antonína Malíka, ktorým on potvrdzuje, že tie dva predmety prijal.

„Sokoli boli taký element, ktorý tú republiku pomáhal zakladať, pomáhal ju brániť,“ vysvetľuje Ragač.

Zrejme Antonín Malík štvorec aj fragment knihy o pár rokov zabalil do novín a takto uchovával ďalšie desaťročia. Noviny pochádzajú z roku 1925 a už aj ony sú historickou pamiatkou.

„Ako vidíte, to bolo takto zabalené od toho medzivojnového obdobia, ten pán to opatroval alebo teda potomkovia toho pána to opatrovali, vlastne až do súčasnosti.“

Keď sa z nejakého dôvodu rozhodli, že už ich uchovávať nebudú, našťastie neskončili v odpadkovom koši, ale poslali ich tam, kde obsah vedeli náležite oceniť.

„Veľmi nás to potešilo, sme za to vďační. Veď nakoniec, nestane sa každý deň, aby nám niekto listom poslal fragment lietadla a ešte k tomu takého, ktoré sa viaže k dôležitým dejinám,“ uzavrel svoje rozprávanie Radoslav Ragač.