Vianoce 1944 v bunkri Mor ho! zachytil mladý povstalecký vojak. Vďaka nemu vieme aj to, ako v októbri na Starých Horách vyzeral ústup povstaleckej armády do hôr.

Vianoce roku 1944 trávili tisíce ľudí v nehostinných chladných horách. Povstalci, partizáni, ale aj civilisti, ktorí sa ukrývali pred režimom a nacistickými komandami. Jedným z nich bol aj Ján Lukášik, vtedy 21-ročný povstalecký vojak. Vďaka nemu vieme, ako na konci októbra 1944 vyzeral na Starých horách ústup povstalcov do hôr. Zdokumentoval ho svojím fotoaparátom. Jeho fotografie sú známe, desaťročia sa však nevedelo, že je ich autorom.

Ján Lukášik bol najstarším z troch bratov, vyrastal v Liptovskom Mikuláši. Do povstania sa prihlásil hneď v prvých dňoch.
"Po päť dňovom výcviku bol odvelený do Vysokých Tatier, na tzv. Cestu slobody, ktorú mali brániť pred vstupom nemeckých vojsk od severu," hovorí o otcových začiatkoch v SNP syn Martin. 
Postup nemeckých vojsk bol však rýchly a z pozícií museli ustúpiť.

Pred vojnou sa venoval divadlu, študoval aj na Dramatickej akadémii v Bratislave a jeho nadanie a schopnosti využila aj povstalecká armáda.

Ján Lukášik po narukovaní, august 1944

archív Martina Lukášika

"Bol zamestnanec Spravodajskej agentúry Slovenska a spolupracoval so Slobodným slovenských vysielačom," vysvetľuje Martin Lukášik. 

Ján Lukášik je aj autorom známych fotografií z ústupu povstaleckej armády do hôr, koncom októbra 1944. Fotografoval aj neskôr, keď sa ukrývali v horách. 

"Vznikla obrovská séria fotografií, pretože otec mal fotoaparát a zdokumentoval aj ten odchod do hôr, aj ten život v horách a nakoniec aj ten prechod cez front na konci marca 1945."

Ústup povstalcov do hôr

Autor

Utiahli sa do hôr nad Richtárovou, kde si vybudovali tábor a neskôr aj známy bunker Mor ho!, kde tlačili časopis s rovnakým názvom.

"Vznikal tak, že v noci odpočúvali správy z Londýna a Moskvy, prekladali to, písali to na stroji, potom to rozmnožovali a ráno prichádzali partizáni z ostatných skupín, ktorí to potom kolportovali," opisuje podmienky vzniku časopisu Martin Lukášik. 

Časopis Mor ho! bol dôležitým zdrojom informácií na území tzv. Partizánskej republiky. Z tohto obdobia otec pána Lukášika často spomínal jednu vetu.

"Jano vstávaj, ideme spať. To znamenalo, že tí ľudia, ktorí pripravili ten časopis, že je to pripravené, blany máš nachystané, môžeš ísť tlačiť."

Počas pobytu v horách sa striedali pri všetkých činnostiach – strážili, chodili na obchôdzky. Pri jednej z nich takmer padol do rúk nepriateľom.

"Stretli skupinu asi 50-tich Nemcov a tá situácia bola taká, že ich zbadali oproti sebe. Nemci o nich nevedeli."

Ján Lukášik sa snažil utiecť, no pošmykol sa, spadol a zostal pod korenom vyvráteného stromu. Mal však šťastie.

"Nejakých desať metrov od neho po chodníku prešlo asi päťdesiat Nemcov. Nevšimli si ho však."

Príprava na Štedrý deň 1944

archív Martina Lukášika

Táto fotografie má označenie – Pocta nad hrobom Juraja Taussiga. Vianoce 1944. Juraj Taussig si všimol trojicu Nemcov a chcel ich zastreliť. Jeden z nich si ho však všimol tiež. 

"Naraz sa obaja zbadali, naraz obaja vystrelili a naraz sa zastrelili. Bolo počuť iba jeden výstrel, ale obidvaja mŕtvi."

V marci 1945 sa situácia opäť vyostrila. Partizáni a povstalci sa museli rozhodnúť, či zostanú vo svojom tábore. Pán Lukášik to synovi opisoval takto:

"Buď budeme bojovať, ale zásoby streliva máme iba na jeden deň alebo ustúpime."

Príkaz znel ustúpiť. Museli však prejsť cez Chabenec, aby sa dostali na už oslobodené územie.

"Ten pochod trval 4 noci a 4 dni. Zastihla ich víchrica, vtedy prechádzali nielen partizáni a vojaci, ale aj civili a v tej víchrici zahynuli asi tridsiati."

Dostali sa do Bystrej, v ktorej Ján Lukášik urobil aj túto fotografiu. Varovanie pre tých, ktorí by v evakuovanej obci chceli rabovať.

Jeho fotografie sú známe, ale desaťročia sa pri nich neuvádzalo jeho meno. Syn sa to snaží napraviť.

"Je to asi 350 – 500 fotiek, nemám to presne zaevidovane, snažím sa po tom pátrať, hľadať tých ľudí, ktorí na nich sú."