NEUMLČANÍ: Rudolf Viest – generál, ktorého príbeh chceli prepísať

Generál Rudolf Viest patrí k najvýraznejším postavám Slovenského národného povstania.
Narodil sa v Revúcej, študoval v Budapešti, bojoval v prvej svetovej vojne a neskôr velil jednotke československých legionárov v Irkutsku.
V tridsiatych rokoch sa stal prvým slovenským generálom v československej armáde a po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 emigroval, pretože bol zásadným odporcom rozdelenia Československa.

Armádny generál Rudolf Viest

VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava

​V lete 1944 odišiel do Sovietskeho zväzu a 6. októbra priletel na povstalecké územie.
Podľa historika a riaditeľa Múzea SNP Mariána Uhrína bol Viest v tom čase prakticky jedinou možnou voľbou na čelo povstania – mal väzby na československú exilovú vládu v Londýne a rešpekt v armáde.

Prečítajte si tiež

NEUMLČANÍ: Niesť meno Viest. Príbeh rodiny, ktorá platila za slobodu

​„Viest bol ako keby jediná voľba,“ hovorí Uhrín.
Do čela povstania však prišiel ako 54-ročný muž so zdravotnými problémami a vedel, že vstupuje na územie, ktoré je obkľúčené a ktorého sa nepriateľský tlak neustále zmocňuje.

Generál Rudolf Viest v Banskej Bystrici

VHÚ - Vojenský historický archív, Bratislava

„Napriek tomu bol ochotný obetovať svoj život a ísť do tejto pozície, do tejto neľahkej funkcie, ktorá ho čakala na Slovensku,“ konštatuje historik.
Keď sa povstalecká armáda koncom októbra 1944 rozpadala a boj prechádzal do partizánskej fázy, Viest vydal posledný rozkaz: „Boj za slobodu Československa sa nekončí. Bude pokračovať v horách.“
Napriek možnosti opustiť Slovensko zostal so svojimi vojakmi a práve on nariadil zapáliť lietadlá na Donovaloch, aby nepadli do rúk Nemcov – nie preto, aby sa na nich generáli pokúsili uniknúť, ako neskôr tvrdila propaganda.

Povstaleckí generáli - Rudolf Viest a Ján Golian

​V 50. rokoch sa totiž obraz povstaleckých generálov začal meniť a komunistická propaganda prevzala aj tvrdenie, ktoré už predtým šírili Nemci – že Viest a Golian chceli z Donovalov odletieť a opustiť povstaleckých vojakov.
„Rovnako aj generál Golian nechceli opustiť povstaleckých vojakov. Ostali naozaj s nimi,“ zdôrazňuje Uhrín.
Viest pritom napriek zdravotným problémom zostal v horách až do konca a 3. novembra 1944 sa v Pohronskom Bukovci vzdal Nemcom ako prvý, aby podľa historika chránil ľudí, ktorí jeho a Goliana ukrývali.

Generál Rudolf Viest

TASR

​Dnes už vieme, že muž, ktorý mohol zostať v zahraničí, sa rozhodol vrátiť na Slovensko, a muž, ktorý mohol opustiť hory, zostal so svojimi vojakmi.
A možno práve preto je jeho príbeh stále potrebné pripomínať – nie ako legendu, ale ako príbeh človeka, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli rozhodol zostať.

Vypočujte si podcast, ktorého hoťom bol Marian Uhrin, riaditeľ Múzea SNP, o generáloch Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi.