Z vojny späť domov: Prežitie Jozefa Schuchmana v zajateckom tábore

TOPOĽČANY / V spomienkach pani Oľgy Liptákovej sa veľké dejiny dotýkajú obyčajného života. Rozpráva o otcovi, ktorý sa ako povstalecký vojak počas SNP dostal do zajatia, aj o mame, ktorú v 50.-tych rokoch odviedla Štátna bezpečnosť, pretože sa počas vojny snažila uživiť svoje 4 deti tak, že upratovala na miestnom gestape. Rodina následkom bombardovania prišla o jednu dcérku. Dievčatko malo rok.

„Otec sa volal Jozef Schuchmann. Bol ročník 1906,“ začína svoje rozprávanie o otcovi, ale aj celej svojej rodine pani Liptáková. 

„Narukoval, keď mal 38 rokov, to bolo niekedy v septembri 1944."

Jeho jednotka sa po vyhlásení povstania rozhodla dostať k povstaleckej armáde do Banskej Bystrice. Pri Partizánskom však narazili na nemeckú kolónu.

„Tam bola nejaká prestrelka a tam bol ranený. Jeden ho videl, že krvácal, tak nahlásil, že teda zomrel. Mama bola doma s tromi deťmi, no a vtedy jej prišiel úmrtný list, že otec je mŕtvy. Takže ona aj v tom žila.“

Jozef Schuchman sa však zo zranenia vyliečil a s povstaleckou armádou bojoval v okolí Bystrice. Po prechode na partizánsky spôsob boja bol niekoľko dní v horách. Pre zlé podmienky spolu s ďalšími spolubojovníkmi uverili nemeckej propagande, že kto sa vzdá a zíde z hôr dolu, bude môcť ísť domov.

Lživá propaganda, ktorá sľubovala, že vojaci, ktorí sa vzdajú, budú môcť ísť domov

TASR

​„Otec spomínal, že bolo vyhlásené, že budú oslobodení, že majú omilostenie. Tak oni na základe toho vzišli z tých hôr. Brali to tak, že to bude pravda. No ale nebolo to tak. Tam ich hneď brali ako zišli dole, ich nakladali. A odviezli ich, konkrétne jeho do Hannoveru, do pracovného tábora v Hannoveri.“

Pani Liptáková si dodnes pamätá ako jej otec rozprával zážitky zo zajateckého tábora.

„Tak napríklad ich hadicou striekali, studenou vodou akože proti všiam. A kto bol slabší tak padol, zašliapali ho a hotovo. Tam sa nikto nehral.“

Rozprával jej, že prežiť mu pomohlo práve nemecké priezvisko, aj keď po nemecky nevedel.

Útrapy v zajateckom tábore sa podpísali na zdravotnom stave otca pani Oľgy

„Jeho zobrali, lebo mal meno nemecké, tvrdili, že by mal vedieť nemecky. No, ale však nevedel nemecky." Zaujímavosťou je, že priezvisko jej otca sa na rôznych dokladoch písalo rôzne - Schuchmann, Schuchman, aj Šuchman. Po vojne zostali pri slovenskom prepise. 

"Tam potom sa mu tak trošku darilo, lebo vozil stravu a tak si aj zobral z tej stravy. Ale keby ho boli chytili, tak je po ňom."

Vedel to veľmi dobre, pretože takú situáciu zažil.

„Preberali zeleninu v takých malých pivniciach a boli tam tí zajatci, traja, a zobrali si z toho. No a ten Nemec ich dal jeden na druhého, na tretieho a prestrelil im hlavu. Takže oni toto videli.“

Väčšinu času pracovali väzni pri odpratávaní sutín po náletoch.

„Ako taká pracovná čata robili, opravovali po bombardovaní domy, budovy.“

Aj rodina doma si počas vojny vytrpela svoje. Ako manželku povstalca, pani Schuchmanovú/Šuchmanovú Nemci niekoľkokrát predvolali aj s deťmi.

Rodina Šuchmanovcov okolo roku 1947

„Dostali tieto partizánske rodiny povel - zbaliť sa aj s deťmi. Každému spravila taký batoh s jedlom a Topoľčanoch boli, v kasárňach. Čakali, čo s nimi bude.“

Pomohol im jeden známy, ktorý mal dobré spojenie na Nemcov a prepustili ich. Ostatné rodiny, ktoré boli vedené ako povstalecké a partizánske, toľko šťastia nemali.

„Oni väčšinou brali kopať zákopy tieto rodiny.“

Zajatecký tábor pri Hannoveri oslobodili Američania. Všetkým väzňom ponúkli, že môžu zostať v nimi kontrolovanom sektore. Jozef Schuchman sa však ponáhľal za rodinou. Mal doma tri deti. Aspoň si to vtedy ešte myslel. Najmladšiu, vtedy iba ročnú dcérku, však už nikdy nevidel.

„Sestra zomrela v štyridsiatom piatom pri bombardovaní. Ale nie žeby utrpela nejak, ale údajne, že so srdcom mala niečo. Zľakla sa, a že zo strachu. Takže takto odišla."

Staršie deti – syn a dcéra mali v čase jeho návratu 14 a 13 rokov.

„Čakali ho stále. A išiel pán, starý a oni ho obišli, že ho nepoznali. Lebo však mám tú fotku, tuto, čo má z toho tábora, tam má 38 rokov a vyzerá tam hrozne.“

Rok po jeho návrate sa narodila pani Liptáková. Ona síce nezažila vojnu, no zažila, ako si nový režim prišiel pre jej mamu. Pani Schuchmanová totiž počas vojny, aby uživila svoje deti, upratovala na gestape. ŠtB ju prišla zatknúť ako kolaborantku.

Pani Oľga Liptáková ako dieťa so svojou mamou

TV JOJ

„V päťdesiatych rokoch jedného dňa prišli dvaja eštebáci, tie kožené kabáty, klobúky a mamu zobrali, že spolupracovala s Nemcami. Keď dvaja zoberú mamu a berú ju, to bol taký zlý zážitok.“

Nakoniec ju po pár hodinách pre to, čo prežil počas vojny jej manžel, prepustili.

Jozef Schumann trpel viacerými chorobami ako dôsledok krutého zaobchádzania a strádania.

„Keby sa bol možno liečil, tak neodíde tak skoro jak odišiel. No, škoda to je.“

„Koľko ste mali rokov, keď zomrel?" – „Trinásť som mala.“

Jozef Šuchman pár rokov po vojne

Trauma zo straty maličkej dcérky, ktorá zomrela v dôsledku silného preľaknutia zo zvukov bojov, ťažila mamu pani Oľgy do konca života.

„Nemohla napríklad film o vojne pozerať, keď už sme mali aj televízor, že prišla, bola u nás, a bol nejaký film, tak už aj žalúdočné problémy a odišla.“

Jej rodičia o svojich zážitkoch z vojny síce občas rozprávali, no napriek tomu má pani Oľga pocit, že by dnes o tom chcela vedieť ešte viac.

„Máme sa rozprávať dokedy sme tu, lebo potom sa nebudete mať koho opýtať,“ uzatvára spomienky na svoju rodinu.