Utekali pred Osmanmi a pomohli vrátiť život do vyľudnených oblastí. Ako sa pred 500 rokmi na Slovensku usídlili Chorváti

Keď sa povie Chorvátsko, väčšina Slovákov si predstaví letnú dovolenku pri Jadrane. Málokto však vie, že pred stáročiami bol pohyb ľudí presne opačný. Tisíce Chorvátov hľadali bezpečie na území dnešného Slovenska a stali sa súčasťou našich dejín.

Ich príbeh sa začal v období osmanských výbojov na Balkáne. Počas 15. a najmä 16. storočia sa mnohé oblasti dnešného Chorvátska ocitli v bezprostrednom ohrození. Dediny boli ničené, obyvatelia prichádzali o majetok a celé rodiny hľadali miesto, kde by mohli začať odznova.

Práve v tom čase potrebovali uhorskí zemepáni nových osadníkov. Vojny, nepokoje a vyľudňovanie niektorých regiónov spôsobili nedostatok pracovnej sily. Chorvátski prisťahovalci preto dostávali ponuku, ktorá mala výrazne uľahčiť ich nový začiatok.

Chorvátska rodina na Slovensku

SNM - Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku

​Mnohí z nich získali takzvané osadnícke slobody. Podľa dohody so zemepánom nemuseli platiť dane dva, ale niekedy dokonca až dvanásť rokov. Nebol to prejav šľachetnosti, ale praktické riešenie. Novousadlíci často prichádzali do oblastí pokrytých lesmi, ktoré bolo potrebné vyrúbať, premeniť na polia, založiť vinohrady a postaviť domy. Najprv museli uživiť svoje rodiny, až potom mohli prinášať zisk panstvu.

Členky výboru žien v Chorvátskom Grobe pri Bratislave usilovne vyšívajú pozdravy na stuhy. November 1961

TASR

​Niektoré obce získali také výhodné podmienky, že keď sa obdobie daňových úľav skončilo, celé skupiny rodín sa presťahovali ďalej. Hľadali ďalšie miesto, kde im nový zemepán ponúkne podobné podmienky.

​Chorváti sa usádzali najmä v okolí Bratislavy. Dodnes ich pripomína názov obce Chorvátsky Grob, no chorvátske korene majú aj Jarovce, Čunovo či Devínska Nová Ves. V minulosti patrili medzi chorvátske dediny aj Dúbravka, Lamač alebo Záhorská Bystrica.

Festival chorvátskej kultúry v Devínskej Novej Vsi v roku 1994

TASR

​Hoci od ich príchodu uplynulo takmer päťsto rokov, stopy po tejto migrácii zostali dodnes. Zachovali sa prvky kultúry, tradícií, miestne nárečia a v niektorých rodinách aj vedomie pôvodu. A napríklad aj Grasalkovičov palác, dnes sídlo prezidenta Slovenskej republiky. Chorváti sa stali prirodzenou súčasťou života na západnom Slovensku.

TASR

Ich príbeh zároveň pripomína, že migrácia nie je iba moderný fenomén. Aj naši predkovia zažívali obdobia, keď vojna a neistota prinútili celé komunity opustiť domov. A rovnako ako dnes, aj vtedy rozhodovalo o budúcnosti ľudí to, či našli miesto, ktoré im dalo šancu začať nový život.