Noc, keď ožívali strigy: sviatok svätej Lucie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Sviatok svätej Lucie patril v ľudovej tradícii medzi najtajomnejšie dni roka. Ľudia verili, že v túto noc sa stiera hranica medzi svetlom a tmou a že ožívajú strigy, bosorky a bosoráci. S týmito predstavami sa spájajú rôzne ochranné zvyky, zákazy, či rituály, ktoré mali domácnosť a gazdovstvo ochrániť pre nešťastím a počarovaním.
Na Luciu je tá magická noc, keď povery ožívajú a keď sa bosorky chystajú späť medzi ľudí. Stridžie dni vrcholili práve 13. decembra.
Za Lucky sa kedysi prezliekali mládenci
foto
Tento deň sprevádzali zákazy, rituály aj tajuplné obchôdzky, ktoré mali chrániť domácnosti pred všetkým zlým.
„Ľudia verili v aktivizáciu zlých, démonických, magických síl. Robili cesnakom znamenie kríža, aby všetky zlé sily a strigy odohnali,“ opisuje etnografka Katarína Babčáková, ktorá pôsobí v staroľubovnianskom skanzene.
Najodvážnejší vyrábali takzvaný Luciin stolček. Toto je on. Každý deň len kúsok - od Lucie až do Štedrého večera.
„Ten, kto si naň sadol počas polnočnej omše, vraj uvidel, kto je v dedine bosorka,“ približuje Katarína Babčáková.
„Je to také zvláštne, že čomu všetkému ľudia verili.“
Práve v tomto čase vznikali príbehy o bosorka, striga a zlých silách, ktoré mali obchádzať domy.
„Medzi stridžie dni v adventnom období patrí sviatok svätej Kataríny, Ondreja, Barbory, svätého Mikuláša, Nikolaja, sv. Lucie a svätého Tomáša,“ vyratúva Babčáková.
Stridžie dni, z ktorých jedným bol práve sviatok svätej Lucie, považovali naši predkovia za veľmi magické
foto
Sviatok svätej Lucie bol spojený s množstvom povier. Konzumovali sa pokrmy s cesnakom, ktorý mal domácich ochrániť pred zlými silami. V tento deň sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
„Aby od vás išla všetka bieda, aby od vás išla všetka psota von, von, von.“
„To by možno bol taký recept aj pre nás dnes. Nielen ten cesnak, okurovanie a svätená voda, ale určite to ľudské spoločenstvo, svetlo a súdržnosť,“ uzatvára Katarína Babčáková.