73 obetí nacistického teroru v Zemianskych Kostoľanoch začali z masových hrobov exhumovať až takmer dva roky po vojne. Odhaliť ich pomohlo svedectvo príslušníka SS.

ZEMIANSKE KOSTOĽANY, OKRES PRIEVIDZA / 73 obetí vo viacerých masových hroboch našli v šachtách a neďaleko nich v priestoroch vojenského útvaru počas exhumácie, ktorá sa začala vo februári 1947. Na miesto priviedli aj jedného z príslušníkov SS, ktorí popravy vykonávali - Jána/Johann Plackingera.

Zemianske Kostoľany boli významným, strategickým miestom počas vojny, aj  Slovenského národného povstania. Nachádzala sa tu vojenská posádka a zásobovacia základňa, z ktorej boli zásobované pohonnými látkami všetky jednotky na celom území Slovenska. 

Zároveň sa počas SNP vojaci, aj občania pridali k protinacistickému odboju a k partizánom. 

Obyvatelia obce aktívne podporovali partizánsky oddiel Vtáčnik, čo viedlo k odvetným opatreniam zo strany nacistov.

Počas exhumácie masového hrobu v Zemianskych Kostoľanoch, spoznala matka medzi obeťami aj svojho jediného syna

TASR

 V septembri 1944 nemecké jednotky obsadili Zemianske Kostoľany. Počas nasledujúcich mesiacov nacisti vykonávali represálie proti miestnym obyvateľom a partizánom. Mnoho ľudí bolo zatknutých, mučených a popravených. Ich telá boli pochované v masových hroboch v okolí obce. Počet celkových obetí sa odhaduje na 300, mnoho z nich sa nikdy nenašlo. 

Po oslobodení obce, 4. apríla 1945, boli objavené masové hroby. Exhumácia však prebehla až vo februári 1947. Vo viacerých masových hroboch a štôlňach bolo objavených 73 obeti - niektorí boli zastrelení, iní zomreli na následky výbuchu a zasypania v štôlni, kam ich nacisti nahnali a štôlňu vyhodili do vzduchu. Veľa obetí pochádzalo z obce Veľké Uherce. 

K exhumácii priviedli aj jedného z podozrivých príslušníkov SS, ktorý sa mal podľa svojho priznania počas vyšetrovania na vraždách priamo zúčastniť. Volal sa Ján Plackinger, po vojne sa mu podarilo zo Slovenska ujsť. Zadržali ho v Ústí nad Labem, kde pracoval ako mechanik. 

Telá zavraždených ľudí boli nahádzané do štôlní

TASR

Na fotografii z exhumácie stojí v čiapke a svetlom saku v strede hlúčika vyšetrovateľov udalosti.

Neskôr svoje priznanie odvolal a tvrdil, že sa zdržiaval iba v továrenských budovách, na mieste popráv vôbec nebol, nevie, kto boli obete, ani ich vrahovia. 

Exhumácia masového hrobu v Zemianskych Kostoľanoch sa uskutočnila až vo februári 1947, teda takmer dva roky po skončení druhej svetovej vojny, z viacerých dôvodov:

1. Pátranie po hroboch a svedectvá – Po vojne neboli všetky masové hroby okamžite známe. Často sa spoliehalo na výpovede svedkov alebo bývalých príslušníkov nemeckých jednotiek a kolaborantov, ktorí boli neskôr zatknutí a vypočúvaní. Ján/Johann Plackinger, bývalý príslušník SS, bol zrejme jedným z kľúčových zdrojov informácií o lokalite hrobov.

2. Povojnový chaos a priorita iných úloh – Bezprostredne po vojne boli hlavnými úlohami obnova krajiny, riešenie zásobovania, návrat vysídlených obyvateľov a potrestanie vojnových zločincov. Exhumácie masových hrobov neboli okamžitou prioritou, najmä ak nešlo o medzinárodne významné lokality, ako napríklad koncentračné tábory.

3. Právne a forenzné postupy – Vojnové zločiny bolo potrebné dôkladne vyšetriť. Exhumácie si vyžadovali špeciálne povolenia, prítomnosť súdnych znalcov a organizáciu identifikácie obetí. Proces bol náročný logisticky aj emočne, keďže sa museli zhromaždiť pozostalí, aby pomohli s identifikáciou.

4. Politická situácia – V roku 1947 už Československo smerovalo k plnej kontrole komunistickou stranou, ktorá mala záujem na zdokumentovaní nacistických zločinov a posilnení antifašistickej rétoriky. Verejné exhumácie a súdne procesy s vojnovými zločincami tak mohli byť využité aj na podporu ideologických cieľov.