Slovensko vyšívané niťou: veľké dielo žien zo Živeny

ČESKOSLOVENSKO / Obrovský vyšívaný záves, na ktorom sa stretli výšivky z každého kúta Slovenska, vznikol v roku 1949 ako dar pre Josifa Vissarionoviča Stalina. Členky spolku Živena doň vložili desaťročia zbierania ľudových vzorov a tradícií, ktoré dnes vnímame ako cennú súčasť kultúrnej pamäti. Spoznáte na fotografiách niektoré zo známych, či menej známych výšiviek? Je tam aj tá z vášho regiónu?

Na prvý pohľad sú to len detaily – ornamenty, farby, stehy. No pri dlhšom pohľade sa z nich skladá mapa Slovenska, zapísaná niťou a trpezlivosťou ženských rúk. Historické fotografie z roku 1949 zachytávajú mimoriadne dielo: obrovský vyšívaný záves, na ktorom členky spolku Živena zhromaždili tradičné výšivky zo všetkých regiónov Slovenska.

Výšivky sa do závesu všímali ručne

TASR

​Každý motív na závese predstavoval konkrétny kraj, často dokonca jednotlivú obec, so svojou typickou farebnosťou a ornamentikou. Výšivky neboli náhodné – vychádzali z dlhodobo zbieraných vzorov, ktoré Živena systematicky dokumentovala už od konca 19. storočia. Práve v tom spočívala jedinečnosť tohto diela: nešlo o dekoráciu, ale o vizuálny archív ľudovej kultúry.

Záves obsahoval známe výšivkárske motívy z celého Slovenska

TASR

​Záves vznikol v roku 1949 pri príležitosti výročia narodenia Josifa Vissarionoviča Stalina a bol určený ako oficiálny dar. Aj keď je jeho politický kontext dnes neprehliadnuteľný, samotné dielo presahuje ideológiu doby. V centre pozornosti totiž stoja ženy, ktoré prostredníctvom výšiviek uchovávali pamäť krajiny v období, keď sa tradičný svet rýchlo menil.

Členky Živeny pri dokončovaní obrovského závesu

TASR

Záves sa tvoril mesiace. Išlo o stovky hodín jemnej práce. Výšivky mali presne stanovený rozmer a všívali sa do pripravenej mustry, ktorá bola tiež vyšívaná.  Výroby závesu sa zúčastnila aj známa slovenská čipkárka, scénografka a textilná výtvarníčka Elena Holéczyová. Píše o ňom aj vo svojich zápiskoch, ktoré sa dnes nachádzajú v Archíve výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie. 

Elena Holéczyová - Črieda koní, paličkovaná čipka

TASR

​​Spolok Živena, založený v roku 1869 v Martine, patril medzi najvýznamnejšie ženské kultúrne organizácie na Slovensku. Jeho zakladateľky – medzi nimi výrazné osobnosti národného a kultúrneho života – si uvedomovali, že práve ženy sú nositeľkami tradícií každodennosti: jazyka, zvykov, odevu a remesla. Výšivka sa pre Živenu stala nielen umeleckým prejavom, ale aj nástrojom vzdelávania, sebauvedomenia a národnej identity.

Zručnosť vo vyšívaní bola kedysi veľmi žiadaná

TASR

​Členky spolku zbierali výšivky v teréne, opisovali techniky, zaznamenávali regionálne rozdiely a podporovali ich ďalšie používanie. Vďaka nim sa zachovali vzory, ktoré by inak zanikli spolu s generáciami žien, pre ktoré boli samozrejmou súčasťou života. Vyšívaný záves z roku 1949 tak nadväzoval na desaťročia systematickej práce.

​Historické fotografie dnes umožňujú nahliadnuť nielen na samotné dielo, ale aj na atmosféru doby. Vidíme precíznosť spracovania, bohatstvo farieb a rozmanitosť motívov, ktoré spolu vytvárajú pôsobivý celok. Každý steh je dôkazom trpezlivosti a vedomia, že to, čo vzniká, má hodnotu aj pre budúcnosť.

Detail závesu tvoreného desiatkami výšiviek z celého Slovenska

TASR

​Záves zo slovenských výšiviek je dnes možné čítať ako tichý príbeh o ženách, ktoré si aj v zložitých časoch dokázali uchovať kontinuitu tradície. Nie je len historickým artefaktom, ale symbolom kultúrnej pamäti, v ktorej má výšivka svoje pevné miesto.

Pozrite si videozáznam z roku 2009, v ktorom Iveta Zuskinová, vtedajšia riaditeľa Liptovského múzea hovorí o aktivite, ktorou chceli v danom roku zmapovať pôsobenia rôznych čipkárov, či čipkárskych cechov na Slovensku.