Detská kresba stará 1600 rokov. Objav zo Stupavy dojme aj dnes
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Archeológ Vladimír Turčan patrí k výrazným osobnostiam slovenského výskumu rímskeho obdobia aj raných Slovanov. V podcaste priblížil svoju cestu k archeológii – ako dieťa ho fascinovalo hradisko nad Vrútkami a túžba „cestovať v čase“. Práve snaha preniknúť do minulosti ho napokon priviedla k povolaniu, ktoré sa stalo jeho životným poslaním.
K jeho najvýznamnejším výskumom patrí lokalita v Stupava, kde viedol jedenásťročný systematický výskum. Hoci sa spočiatku domnieval, že pôjde len o revíziu starších poznatkov, ukázalo sa, že ide o objav jeho kariéry. Podarilo sa mu tu odkryť najstaršie archeologicky doložené okná na území Slovenska, unikátny „stavebný denník“ vyrytý do tehál aj najstaršiu známu detskú kresbu.
Detská kresba vyrytá na ráme okna pochádza z čias Rímskej ríše. Našli ju v Stupave
Archív V. Turčana
Práve detská kresba patrí k najdojímavejším nálezom. Ide o jednoduchú rytinu postavy – takzvanú „hlavonožca“, ktorú malé dieťa vyrylo do omietky okna. Tento drobný, osobný odkaz z antiky prežil 1600 rokov a dnes predstavuje najstaršiu zachovanú detskú kresbu na Slovensku. V jednoduchých čiarach vidno rovnakú detskú tvorivosť, akú poznáme aj dnes – a práve preto je tento nález taký silný.
Prekreslená postava z rámu rímskeho okna
Archív V. Turčana
Zásadným zistením výskumu bol aj dôkaz o ničivom zemetrasení v polovici 4. storočia, ktoré zasiahlo oblasť dnešnej Viedenskej panvy. Oporou pri interpretácii bol výskum v rímskom meste Carnuntum, kde je zemetrasenie doložené písomne aj archeologicky. Katastrofa zrejme znamenala koniec antickej Stupavy, ktorá už po zničení nebola obnovená.
Lokalita mala tri stavebné fázy – dve vojenské a jednu civilnú. V poslednej etape tu stála luxusná vidiecka vila s podlahovým kúrením a maľovanými stenami. Nálezy naznačujú aj intenzívne kontakty medzi Rimanmi a Germánmi, ktorí v okolí žili v drevených obydliach. Ich vzťahy neboli len konfliktné – striedali sa vojny s obchodom a spoluprácou. Germáni zásobovali rímsku stanicu poľnohospodárskymi produktmi a profitovali z obchodu na Jantárovej ceste.
Turčan však upozorňuje, že mnohé objavy na Slovensku zostávajú nepublikované, a vyzýva mladých archeológov k väčšej vedeckej aktivite. Jeho veľkým snom zostáva vybudovanie archeologického parku v Stupave, podobného tomu v Carnunte. Verí, že by to zvýšilo záujem verejnosti o vlastné dejiny a prilákalo aj mladú generáciu. Objavy zo Stupavy totiž dokazujú, že aj malé detaily – ako detská kresba vyrytá do omietky – dokážu premostiť stáročia a pripomenúť nám, že ľudské príbehy sú nadčasové.
Vypočujte si History podcast s Vladimírom Turčanom.