NEUMLČANÍ: Jediná žena z Katyne. Janina Lewandowská bola aj prvou Európankou, ktorá skočila z výšky 5000 metrov

POĽSKO / Dňa 22. apríla 1940 sa v katyňskom lese uzavrel príbeh Janiny Lewandowskej – pilotky, parašutistky a ženy, ktorá predbehla svoju dobu. Ako prvá Európanka skočila z výšky 5000 metrov. Dnes je známa aj ako jediná žena medzi obeťami katyňského masakru.

„Bola prvá žena, ktorá v Európe skočila z výšky 5000 metrov,“ hovorí bádateľka a bývalá výsadkárka Svetlana Tomanová. „A verte mi, že to boli úplne iné padáky. Ako bývalá výsadkárka viem, o čom hovorím. Klobúk dolu.“

Janina Lewandowska, rodená Dowbor-Muśnicka, v leteckej kombinéze s padákom pred lietadlom. Letisko Ławica, Poznaň, 1939 (?)

Múzeum Lusowo

​Dcéra generála, ktorá milovala oblohu

Janina Lewandowská sa narodila v roku 1908 do významnej poľskej rodiny. Jej otec Józef Dowbor-Muśnicki patril medzi hrdinov boja za nezávislé Poľsko a patril k najvýznamnejším poľským generálom svojej doby.

Po smrti matky ju rodina viedla k hudbe. Vyštudovala elitné gymnázium, následne konzervatórium a venovala sa klavíru i spevu. Dokonca sa uchádzala o miesto speváčky v kabarete. Otec však s takouto kariérou nesúhlasil.

Józef Dowbor-Muśnicki v uniforme generála Veľkopoľských vojsk

Múzeum Lusowo

​Namiesto javiska ju napokon očarilo lietanie.

Už počas štúdií sa venovala plachteniu a postupne získala oprávnenie na motorové lietanie. Pôsobila v aeroklube v Poznani, kde sa stala známou parašutistkou. 

„O tých zoskokoch rozprávala neustále,“ spomína Svetlana Tomanová. „Mala ich jednoducho rada.“

Janina Lewandowska v leteckej kombinéze, 30.-te roky 20. storočia

Múzeum Lusowo

​Žena medzi mužmi

V medzivojnovom Poľsku bolo lietanie stále prevažne mužskou záležitosťou. Janina však odmietala ustupovať predsudkom. Absolvovala špecializované kurzy rádiotelegrafistiek pre armádu, získala dôstojnícku hodnosť v zálohe a postupne sa zaradila medzi najznámejšie ženy poľského letectva.

Podľa Tomanovej bola výnimočná práve tým, že sa dokázala vymaniť z predstáv o tom, aké miesto patrí ženám.

Janina Dowbor-Muśnicka po záverečnej skúške na Hudobnom konzervatóriu, 10. júna 1933

Múzeum Lusowo

„V tej dobe bolo Poľsko veľmi konzervatívne a silne katolícke. Ona však lietala, športovala, jazdila na koni a venovala sa veciam, ktoré boli považované za mužské záujmy.“

Cesta do Katyne

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa snažila pripojiť k poľským jednotkám. Presné okolnosti jej zajatia zostávajú dodnes predmetom diskusií historikov. Isté však je, že po sovietskej invázii do Poľska sa dostala do zajatia Červenej armády.

Prešla viacerými zajateckými tábormi a napokon skončila v Kozelsku, odkiaľ smerovala cesta mnohých poľských dôstojníkov do katyňského lesa. Spočiatku vystupovala iba pod manželovým priezviskom Lewandowská. Sovieti však napokon zistili, že ide o dcéru slávneho generála.

Janina a Mieczysław Lewandowskí po cirkevnom sobáši v Tęgoborzi (okres Nowy Sącz) 17. júna 1939

Múzeum Lusowo

​V marci 1940 Stalin rozhodol o likvidácii tisícov poľských dôstojníkov, policajtov a príslušníkov inteligencie. Janina Lewandowská bola medzi nimi. Podľa dostupných záznamov ju popravili 22. apríla 1940 – práve v deň jej 32. narodenín.

Jediná žena medzi obeťami

Keď Nemci v roku 1943 odkryli masové hroby v Katyni, medzi tisíckami tiel objavili aj pozostatky ženy. Dlhé desaťročia však nikto netušil, komu patria. Komunistický režim navyše systematicky zakrýval pravdu o katyňskom zločine.

Až po páde komunizmu sa podarilo potvrdiť, že išlo o Janinu Lewandowskú – jedinú ženu zavraždenú počas katyňského masakru. Jej identifikácia bola definitívne potvrdená v roku 2005.

Lebka Janiny Lewandowskej nájdená v katynských masových hroboch a jej rekonštrukčný model s doplnenými chýbajúcimi časťami

Múzeum Lusowo

​Dnes nesie jej meno niekoľko ulíc, skautské oddiely a jej príbeh sa vracia do historickej pamäti. Nie iba ako príbeh obete stalinského teroru, ale predovšetkým ako príbeh ženy, ktorá sa nebála vystúpiť z tieňa svojej doby.

Možno práve preto jej osud dodnes oslovuje aj mladých ľudí. Janina Lewandowská totiž nebola hrdinkou preto, že zomrela. Hrdinkou sa stala už dávno predtým – vo chvíli, keď sa rozhodla, že bude lietať vyššie, než jej spoločnosť dovolila.