Od svätojánskych lúk po export do Kanady. Ako sa liečivé byliny stali československým obchodným artiklom

To, čo sa začínalo ako ľudová tradícia, sa však v priebehu 20. storočia zmenilo na významné hospodárske odvetvie. Československo patrilo medzi krajiny, ktoré liečivé rastliny nielen zbierali a pestovali, ale vo veľkom ich aj spracovávali a vyvážali do zahraničia.

Zber rumančeka v Modranoch v Komárňanskom okrese v júni roku 1961

TASR

Harmanček za desiatky tisíc korún

Jednou z najcennejších exportných plodín bol harmanček, známy aj ako rumanček pravý. Dokazuje to fotografia z júna 1961 z Modrian v okrese Komárno.

Miestne družstvo pestovalo harmanček na ploche štyroch hektárov. Podľa dobového záznamu išlo o „vzácny exportný článok“ a družstevníci z neho dokázali získať až 40-tisíc korún z jedného hektára. V čase, keď priemerná mesačná mzda predstavovala len niekoľko stoviek korún, išlo o mimoriadne lukratívnu plodinu.

Práve harmanček patril medzi najžiadanejšie liečivé rastliny v zahraničí. Jeho kvety sa využívali na výrobu čajov, liečiv aj kozmetiky.

Zásoby slamihy piesočnej v odštepnom závode Slovakofarmy v Malackách v roku 1977

TASR

​

Od dedinských zberačov k veľkým spracovateľom

Významným centrom obchodu s liečivými rastlinami sa stalo Záhorie. Už od konca 19. storočia tam miestni obyvatelia zbierali bylinky a predávali ich obchodníkom. Do Viedne a Budapešti smerovali celé vrecia sušených rastlín.

V Malackách sa postupne vytvorilo jedno z najdôležitejších centier spracovania liečivých rastlín na Slovensku. Najprv tu pôsobili súkromní obchodníci, neskôr vznikol podnik ZELINA a po znárodnení prešla výroba pod štátne podniky. Od roku 1970 fungoval závod ako Odštepný závod Liečivé rastliny Malacky patriaci pod Slovakofarmu Hlohovec.

Práve odtiaľ pochádza fotografia z leta 1977. Zachytáva obdobie, keď bol zber liečivých rastlín v plnom prúde. Do závodu prichádzali sušené bylinky z celého Slovenska. Hlavnými dodávateľmi boli drobní zberatelia a pestovatelia.

V tom čase sa spracovával predovšetkým rumanček pravý, no počas roka aj repík lekársky, kvet bazy čiernej či populárne čajové zmesi ako Javorina. Hotové výrobky putovali do Maďarska, Rumunska, Francúzska, Dánska, Švédska, Kanady a ďalších krajín.

​

Tisíce ton bylín ročne

Za socializmu dosahovalo spracovanie liečivých rastlín na Slovensku pozoruhodné objemy. V Malackách sa podľa historických údajov každoročne spracovalo približne 1 000 až 1 200 ton liečivých rastlín.

Medzi najčastejšie vykupované druhy patrili:

• harmanček (rumanček pravý),
• repík lekársky,
• kvet bazy čiernej,
• materina dúška,
• praslička,
• lipový kvet,
• mäta pieporná,
• medovka,
• nechtík lekársky.

Niektoré sa predávali ako samostatné čaje, z iných vznikali čajové zmesi alebo výťažky používané vo farmaceutickom priemysle.

Zber lipového kvetu na fotografii z roku 1977

TASR

Počas druhej svetovej vojny bol napríklad veľký záujem o materinu dúšku a prasličku, ktoré smerovali aj na zahraničné trhy.

Tradícia, ktorá prežila

Po roku 1989 sa trh výrazne zmenil. Veľké štátne podniky sa transformovali a časť pestovania zanikla. Napriek tomu tradícia nezmizla.

Na bývalý závod v Malackách nadviazali nové spoločnosti a výrobcovia bylinných čajov. Dnešná produkcia je síce podstatne menšia než v časoch socializmu, no slovenské bylinky sa stále používajú pri výrobe čajov, doplnkov výživy či kozmetiky.

A možno práve preto sa oplatí v týchto dňoch na chvíľu zastaviť na rozkvitnutej lúke. To, čo dnes považujeme za obyčajnú súčasť krajiny, živilo celé generácie zberačov, prinášalo družstvám tisíce korún a československé bylinky sa vďaka nemu dostávali až za oceán.

Svätojánske tradície síce pomaly ustupujú, no úcta k liečivým rastlinám na Slovensku pretrváva dodnes. A práve v čase, keď sú lúky najkrajšie, je najlepšie vidieť, odkiaľ sa celý tento príbeh začal.