17°
Bratislava
Vzali im majetok, prácu aj slobodu. Potom zarábali na ich práci
Vzali im majetok, prácu aj slobodu. Potom zarábali na ich práci
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / 9. septembra 1941 bol na Slovensku prijatý tzv. Židovský kódex, ktorý okrem iného zaviedol pracovnú povinnosť pre Židov vo veku od 16 do 60 rokov. V dôsledku protižidovskej politiky slovenského štátu začali vznikať pracovné tábory – najväčšie v Novákoch, Seredi a Vyhniach. Predchádzalo tomu systematické vyraďovanie Židov z verejného a hospodárskeho života, strata zamestnania, arizácia majetku a postupné vysťahovávanie z domovov. Štát im vzal možnosť normálne pracovať a živiť sa, no zároveň začal využívať ich pracovnú silu.
V Seredi vznikol pracovný tábor koncom septembra 1941 v areáli, ktorý predtým využívala československá armáda. Pôvodne bol určený približne pre 1 200 ľudí, jeho kapacita však neskôr výrazne narástla. Fungovalo v ňom približne 18 zárobkových dielní – vyrábal sa nábytok, hračky, odevy, čiapky, betónové rúry a kvádre či rôzne kovové výrobky. Produkcia smerovala na domáci aj zahraničný trh a tábory prinášali slovenskému štátu miliónové obraty.
Tábor v Novákoch
SNA
Za svoju prácu však väzni nedostávali riadnu mzdu. Náklady na chod tábora si mala židovská komunita v podstate zabezpečovať sama, takže ľudia svojou prácou financovali aj vlastné prežívanie v internácii. Pracovať navyše museli aj deti – po zákaze školskej dochádzky bolo vyučovanie často spojené s praktickou prácou v dielňach.
Noviny Gardista hlásia pripravovanie tzv. Židovského kódexu
SNA
Pracovný tábor však nebol bezpečným miestom. O zaradení do tábora rozhodovalo ministerstvo vnútra a pobyt v ňom nechránil pred deportáciou. Keď bolo potrebné doplniť transport, ľudí jednoducho vybrali aj zo Serede. V roku 1942 odchádzali transporty smerom do okupovaného Poľska a väčšina deportovaných sa už nevrátila.
V pracovných táboroch boli zriadené rôzne dielne - táto je napríklad kefárska
SNA
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa situácia ešte dramaticky zhoršila. Tábor prevzali jednotky SS a jeho veliteľom sa stal Alojz Brunner, ktorý patril k významným organizátorom deportácií európskych Židov. Do Serede vtedy smerovali tisíce ľudí a v jednom vagóne mohlo byť počas druhej vlny transportov natlačených až sto osôb. Posledný transport zo Serede odišiel 31. marca 1945 do Terezína.
Seredský tábor tak nebol iba miestom nútenej práce. Bol súčasťou systému, ktorý ľudí najprv pripravil o občianske práva, majetok a možnosť slobodne sa živiť a následne využil ich prácu v prospech štátu – pričom nad nimi po celý čas visela hrozba deportácie a smrti.
Vypočujte si celý podcast s Matejom Beránkom, historikom z Múzea holokaustu v Seredi.
