NEUMLČANÍ: Utiekol z Majdanku, aby varoval ostatných. Jeho svedectvo však mnohí nechceli počúvať. Dionýz Leonard

Dionýz Leonard sa narodil v roku 1912 v Budapešti v rodine, v ktorej sa stretávali slovenské a maďarské židovské korene. Jeho otec Adolf bol slovenský Žid, matka Terézia pochádzala z maďarskej židovskej rodiny. Po prvej svetovej vojne sa presťahovali do Žiliny, kde otec podnikal v oblasti čistenia a úpravy výkladov obchodov.

Dionýz vyštudoval meštiansku školu a vyučil sa za čašníka, no jeho skutočnou vášňou bola literatúra a umenie. „Bol to mladý muž, ktorý mal umelecké sklony. Sníval o tom, že bude spevákom,“ približuje v History podcaste historik Ján Hlavinka. Keďže sa mu spevácka dráha neotvorila, začal sa venovať poézii a jeho básne oceňovali aj umelci, ktorým ich ukazoval.

Dionýz Lenárd

​Rodina mala silné sionistické cítenie a podporovala myšlienku vzniku židovského štátu v Palestíne. Dionýz sa tam dokonca dostal ako nelegálny emigrant, istý čas žil v Tel Avive a živil sa ako čašník. Britské úrady však jeho aj neskôr prichádzajúcich rodinných príslušníkov zatkli a deportovali späť do Československa.

Po návrate sa pohyboval medzi Žilinou, Prahou a Podkarpatskou Rusou, kde sa stretával s umelcami a naďalej sa venoval literatúre. Jeho život však čoraz výraznejšie ovplyvňovali protižidovské opatrenia ľudáckeho režimu. V roku 1941 sa pre zhoršujúcu sociálnu situáciu rodiny dobrovoľne prihlásil do pracovného strediska pre Židov vo Svätom Kríži nad Hronom, dnešnom Žiari nad Hronom.

Pracoval tam v provizórnej kuchyni a sám svoju činnosť opisoval ako prácu „dievčaťa pre všetko“. Na jar 1942 sa dozvedel, že ho čaká deportácia. Dňa 30. marca 1942 ho v transporte z Novák odviezli do okupovaného Poľska, do koncentračného tábora Majdanek.

Pred deportáciami ľudí presviedčali, že odchádzajú na niekoľkomesačné pracovné nasadenie a potom sa budú môcť vrátiť domov. Leonard vo svojom neskoršom svedectve opísal aj tragickú dôverčivosť tých, ktorí si na cestu brali pracovné nástroje, pretože verili, že ich budú potrebovať. „Prišlo mu veľmi ľúto tých odborníkov alebo farmárov, ktorým tvrdili, že určite si zoberte aj svoje nástroje, pretože ich tam budete potrebovať,“ vysvetľuje Hlavinka.

Dionýz Lenárd s rodičmi

​Skutočnosť, ktorú Leonard po príchode do Majdanku spoznal, bola nepredstaviteľne krutá. Väzni čelili hladu, vyčerpávajúcej manuálnej práci a svojvoľnému vraždeniu zo strany nacistov. „Ľudský život tiež poklesol hroznou mierou na cene. Myslím, že všeobecne brané zviera malo väčšiu cenu než my,“ napísal Leonard vo svojej správe.

Postupne pochopil, že šanca na prežitie je minimálna, a rozhodol sa riskovať útek. Využil svoju subtílnu postavu, ukryl sa pod rozostavanou budovou a pod stavebným materiálom sa mu podarilo dostať za hranice tábora.

Keď sa v lete 1942 vrátil na Slovensko, zistil, že jeho rodičov už deportovali do Auschwitzu, kde zahynuli. Sám sa ukrýval pod falošnou identitou v Bratislave a živil sa čistením výkladov. Postupne spísal svoje skúsenosti z Majdanku.

SITA

​Leonard sa pokúšal varovať ďalších Židov pred tým, čo ich môže čakať. Narážal však na nedôveru a bezmocnosť ľudí, ktorí sami žili v neustálom strachu z deportácií. „Snažil som sa, ale mal som pocit, že ma nechcú počúvať.“

Jeho svedectvo sa napokon dostalo k predstaviteľom ilegálnej pracovnej skupiny Ústredne Židov, ktorí sa tak dozvedeli, čo sa deje s mužmi deportovanými do oblasti Lublinu.

Leonardov boj o život sa však neskončil. V roku 1943 sa dostal do pracovného tábora v Seredi, odkiaľ vo februári 1944 opäť utiekol. Po úteku do Maďarska sa po jeho okupácii nemeckými vojskami v marci 1944 vrátil na Slovensko. V auguste napísal sestre Kláre list, ktorý sa stal posledným známym písomným dokladom o jeho osude z tohto obdobia.

Dionyz Lenard

​V novembri 1944 ho zatkli v Martine a odviezli do Serede, odkiaľ ho 16. decembra deportovali do koncentračného tábora Sachsenhausen. Neskôr sa dostal do Buchenwaldu a jeho podtábora Ohrdruf, kde väzni budovali tunel určený na ukrytie Hitlerovho štábu. Posledná doložená stopa o Leonardovi pochádza z marca 1945, keď ho previezli do Bergen-Belsenu. Tam sa jeho životný príbeh stráca a presný dátum ani okolnosti jeho smrti sa dodnes nepodarilo spoľahlivo objasniť.

Jeho sestra Klára, ktorá prežila holokaust vo Švédsku, po ňom pátrala celý život a až do svojej smrti v roku 2008 nepoznala jeho skutočný osud. Ján Hlavinka však v jeho príbehu vidí predovšetkým svedectvo o odvahe a nezlomnej vôli: „Dionýz Leonard bol bojovník. On nebojoval so zbraňou v ruke, ale bojoval o život, bojoval celý čas o ten svoj život.“

V podcaste sa ďalej dozviete:

• Prečo Dionýz Leonard opustil Slovensko a pokúšal sa dostať do Palestíny.
• Ako vyzeral každodenný život väzňov v koncentračnom tábore Majdanek.
• Akým spôsobom sa mu podarilo utiecť a kto mu počas nebezpečnej cesty pomáhal.
• Ako vzniklo jeho unikátne svedectvo o prvých deportáciách slovenských Židov.
• Prečo jeho varovania narážali na nedôveru a akú úlohu zohrala ilegálna pracovná skupina Ústredne Židov.
• Aké nové poznatky priniesol historický výskum o posledných mesiacoch jeho života.