Vzácna zástava so všitým obojstranným obrazom

BRATISLAVA / Damašková cechová zástava prešporských debnárov so všitým obojstranným obrazom je vzácnym exponátom Múzea mesta Bratislavy. Pochádza z roku 1838 a bolo potrebné ju zreštaurovať. Museli ju rozobrať, všitý obraz vybrať a obe časti – textilnú aj výtvarnú, reštaurovať samostatne. Boli sme sa v ateliéri reštaurátorky pozrieť ako reštaurovanie 185-ročného obrazu prebieha a čo všetko na ňom treba opraviť.

"Zástava pozostáva z dvoch častí – textilná časť, ktorá je z hodvábneho damašku vínovo červenej farby a do nej bol všitý maľovaný obojstranný obraz na plátne," opisuje zástavu cechu debnárov kurátorka Múzea mesta Bratislavy Zuzana Francová. 

Obrazová a textilná časť boli reštaurované samostatne, každej sa venovala reštaurátorka podľa svojej špecializácie.

Zástava prešporského cechu debnárov sa do zbierok múzea dostala po zrušení cechov.

"Cechy v 19. storočí sa postupne dostávali do fázy úpadku a v roku 1872 boli úradným nariadením zrušené a boli vyzvané k tomu, aby svoje vzácne pamiatky odovzdali múzeu," vysvetľuje Zuzana Francová. 

Cechové zástavy sa používali pri náboženských procesiách a uložené bývali v kostoloch.

"Vzácne cechové zástavy, práve tie veľké, bývali uložené v sakristiách v kostole a je veľmi vzácne, že naše múzeum získalo kolekciu týchto zástav."

Zástava má úctyhodné rozmery.

"Na výšku meria viac ako dva metre a šírka je sto päťdesiatšesť centimetrov, keď je ten obraz všitý. Čiže bola aj dosť ťažká, keď ju nosili."

A keďže ju uskladňovali stočenú, maľbe na nej to neprospievalo.

"Ten obraz bol v zlom technickom stave," hovorí Svetlana Cuperová Ilavská, reštaurátorka maľby. 

Reštaurátorka musela postupovať opatrne a urobiť množstvo úkonov.

"V prvom rade bolo potrebné upevniť uvoľnenú farebnú vrstvu aj podklad k nosiču obrazu, bolo potrebné nosič obrazu, plátno vyrovnať, odstránenie depozitného znečistenia a stenčenie lakovej vrstvy," vymenúva postupy reštaurovania. "Nasledovalo tmelenie chýbajúcich miest tmelom a ich začistenie na výšku originálnej vrstvy."

Po kompletnej retuši, čiže laicky povedané domaľovaní tých chýbajúcich farebných častí, bude obraz urobený tak, že vytmelené miesta nebude vidieť. 

"To momentálne prebieha teraz. Musíte vlastne vedieť to nakresliť, namiešať takú farbu, aby bola rovnaká, či čo najviac podobná originálnej," vysvetľuje Svetlana Cuperová Ilavská.

Maľba je obojstranná, na jednej strane je sv. Urban, patrón vinohradníkov a na druhej strane svätá trojica. A, samozrejme, nechýba sud či nástroje, ktoré debnári používali.

"Vždy to bolo tak, že na každom tom obraze bol zvolený motív, ktorý vypovedal o tom danom remesle. Čiže sú tam jednak patróni alebo pracovné nástroje, či finálne výrobky. Je to taká obrazová kronika," hovorí Zuzana Francová. 

Debnársky cech bol v minulosti významný a mal veľa členov. Debnárov potrebovali najmä vinohradníci, aby im vyrobili sudy na víno.

"Nebolo to jediné, čo robili, okrem sudov aj iné veci z dreva, ale tie sudy sú také na prvom mieste."

O zástave teda vieme celkom dosť. Zatiaľ však nevieme, kto je autorom týchto malieb. 

"Je to neznámy autor, ale keď sa pozrieme na tú maľbu bližšie, tak je to určite práca profesionála. Bol to školený maliar, dielo nesignoval, nebrali to ako dielo, nebol to závesný obraz, bola to účelová vec. Asi nerátali, že to niekoho bude o pár desiatok rokov zaujímať," uzatvára rozprávanie o vzácnej cechovej zástave Zuzana Francová.