Mal vždy v ústach fajku a bol láskavý, spomína na Jozefa Tajovského jeho vnuk. Rodina sa stretla pri príležitosti 150. výročia narodenia známeho spisovateľa

TAJOV, BANSKÁ BYSTRICA / V týchto dňoch pripomíname 150 rokov od narodenia Jozefa Gregora Tajovského. Pri tejto príležitosti sa v jeho rodnom Tajove, pri Banskej Bystrici, stretli potomkovia tohto významného spisovateľa. Vnuci sa nám priznali, že v dedových umeleckých šľapajách nepokračovali. Lákalo ich čosi iné.

Na stretnutie do Tajova pricestovali príbuzný známeho rodáka z rôznych kútov.

„Chodíme sem pravidelne. Od detstva sem chodím s babičkou a je to akoby sme sa vracali domov,“ hovorí Ondřej Prášil, pravnuk Jozefa Gregora Tajovského.

Jozef Gregor Tajovský

TASR

„V tom rozsahu ako sme dnes tu, sme sa ešte nezišli. Je nás šestnásť – od vnukov až po pra-pra-pravnukov,“ hovorí vnuk, Vladimír Prášil.

 Na svojho známeho rodáka v Tajove nezabúdajú. Navštíviť tu môžete jeho rodný dom.

„Je tam nábytok, ktorý sme darovali do toho múzea. Ja tam nachádzam vlastne veci, pri ktorých som prirodzene vyrastala,“ hovorí Eva Švarzová, pravnučka Tajovského.

„Chodíme do rodného domu, vnímame, čo tam pribudlo a cítime sa tu veľmi dobre," dopĺňa ďalší Tajovského vnuk Ilja Tom Prášil.

Tajovský bol významný prozaik, autor divadelných hier, skvelý pozorovateľ, ktorý skúsenosti prenášal do svojich diel. No potomkovia sa literárnym smerom nevydali.

„Väčšina z nás je skôr technickým zameraná,“ pousmeje sa Eva Švarzová.  

Vnuci spomínajú na spisovateľa a jeho manželku Hanu Gregorovú ako na láskavých starých rodičov.

„Dedko Tajovský ma drží v náručí, pred bratislavským domom na záhrade, má fajku ako vždy a usmieva sa na mňa. A tá spomienka a ten jeho krásny výraz, ľudský, tak si pamätám navždy,“ uzatvára vnuk Vladimír Prášil.