Prvá žiarovka svietila 14 hodín. Používame ich už 144 rokov.

SVET / Prvá žiarovka, ktorú Thomas A. Edison vynašiel, vydržala svietiť štrnásť hodín. A použil na to hodvábne vlákno. Edison vedel, že objav žiarovky je veľmi dôležitý, len musí nájsť iné vlákno, ktoré vydrží svietiť dlhšie. A aj sa mu to čoskoro podarilo.

Od hodvábu prešiel k bambusu. 

"Ďalším skúmaním a skúšaním, našiel zuhoľnatené bambusové vlákno, ktoré vydržalo svietiť stovky hodín," vysvetľuje prof. Ing. Peter Ballo, z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. 

Vlákno bolo zaliate v sklenej banke, z ktorej bol vysatý vzduch, aby nedochádzalo k horeniu. To však robilo žiarovku nebezpečnou pri rozbití. 

​"Neskôr sa začali plniť inertným plynom, napríklad argónom," hovorí Peter Ballo.  

Bambusové vlákno sa po rokoch vymenilo za wolfrámové. To sú tie staré klasické žiarovky, ktoré si ešte pamätáme. 

"To vlákno vyzerá, že má tak dva centimetre, ale keby sme ho natiahli, tak ono má na dĺžku aj meter," vysvetľuje prof. Ballo. 

Tieto klasické žiarovky však spotrebovali veľa energie, z ktorej veľkú časť tvorilo teplo. Oveľa úspornejšie boli žiarivky, ľudovo nazývané neónky. 

"Tam sa používa tlejivý výboj v parách ortute."

Žiarovky sme postupne nahradili úspornejšími led svietidlami, no časť Edisonovej pôvodnej žiarovky používame dodnes. 

"To veľké E znamená Edisonov závit," hovorí Peter Ballo.