Písacie tabuľky z Marianky vyvážali až do Orientu. Denne ich vyrobili minimálne 5-tisíc.
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MARIANKA / Deti v školách kedysi nepísali do písaniek. Používali tabuľky z bridlice. V Marianke pred prvou svetovou vojnou denne vyrobili minimálne 5-tisíc školských písacích tabuliek.
Podľa historických záznamov boli dni, kedy ich vyrobili aj viac, až 8-tisíc. Tieto tabuľky sa používali v Uhorsku, ale rovnako ich aj vyvážali.
"Do Južnej Ameriky, Severnej Ameriky, Orientu, ale aj po Európe," hovorí Roman Lehotský, predseda spolku Permon Marianka.
Bridlicová tabuľka na písanie
Mestské múzeum Lučenec
Napísaný text sa dal z takejto tabuľky ľahko utrieť a používala sa dovtedy, kým sa nerozbila.
Bridlica je na tento účel skvelá - je to hornina, ktorá sa dá ľahko štiepiť a jej povrch je hladký. Okrem školských tabuliek sa z bridlice v Marianke vyrábali dlaždice, či strešná krytina.
Romna Lehotský ukazuje dobovú fotografiu: "Vidíme na nej mužov ako tlačia vozíky naložené bridlicou. Tá sa tu ťažila aj štôlňami, čiže vodorovnými banskými chodbami."
Tabuľky na písanie sa vyrábali z bridlice
Mestské múzeum Lučenec
Postupne ťažba ustala a ľudia jednu zo štôlní, ktorá bola priamo v dedine zavozili odpadom. Až po rokoch sa skupina nadšencov rozhodla zistiť, čo sa tam nachádza.
"Podarilo sa im to vyčistiť, dostať sa dovnútra, zrekonštruovali to," objasňuje starostka obce Zuzana Iváková.
"A náhodne bol objavený vstup do tejto štôlne. Predtým to bolo používané ako ľadovňa," hovorí Marian Pavlovič, zo spolku Permon Marianka.
Za dva roky sa im podarilo priestory štôlne zrekonštruovať tak, že v nej dnes môžu vítať návštevníkov, ktorých zaujíma história ťažby v obci.