Vianočné zvyky a tradície

SLOVENSKO / Odkedy sa na Štedrý večer podáva vyprážaný kapor s majonézovým šalátom? Čo kedysi symbolizovala sekera pod štedrovečerným stolom? Mäso, ktorých zvierat okrem rýb sa ešte považovalo za pôstne a ľudia ich pred storočiami bežne jedli? Na všetky možné tradície a zvyky počas vianočného obdobia sa s etnologičkou Katarínou Nádaskou rozprával Sebastian Pavlis.

To, čo považujeme dnes za tradičné Vianoce sa u nás udomácnilo približne od 30. rokov minulého storočia.

Odvtedy sa v domácnostiach vyskytujú aj vianočné stromčeky - pôvodne malé, zavesené zo stropu, z ktorých sa po Vianociach vystrúhala vareška, či habarka. Ozdoby sa vyrábali zo slamy a dreva a otiepka slamy sa dávala aj pod štedrovečerný stôl. Spolu s čerstvo nadojeným mliekom. 

Gazdiné vstávali hodinu po polnoci, aby do rána, kým vyšlo slnko, napiekli chlieb a kysnuté koláče. 

Zemiakový majonézový šalát sa u nás začal masovo pripravovať ako súčasť štedrej večere až po druhej svetovej vojne. Recept na domácu majonézu uverejnila vo svojej kuchárskej knihe aj vtedy známa spisovateľka. 

Ryby sa ako pôstne jedlo používali stáročia. No spolu s nimi sa za pôstny pokrm považovali aj iné zvieratá žijúce vo vode, či pri nej - aj tie štvornohé.