Ušiel zo Serede, aj z Majdanku. Napísal správu o vraždení v koncentračnom tábore, no dlhé roky sa nevedelo, že je jej autorom. Dionýz Lenárd.

Dionýz Lenárd sa narodil v roku 1912 v Budapešti, neskôr sa rodina presťahovala do Žiliny. Jeho otec tam mal malú firmu na aranžovanie a umývanie výkladov.

Dionýz túžil po speváckej kariére, jeho talent však nebol dostatočný. Vyučil sa teda za čašníka.

Dionýz Lenárd

V 24podcaste sa o jeho odvahe, odhodlaní a tragickom osude rozprávame s Jánom Hlavinkom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Ján Hlavinka o Dionýzovi Lenárdovi a jeho polozabudnutom príbehu úteku z Majdanku, koncentračného a vyhladzovacieho tábora stojaceho na okraji Lublinu, napísal knihu.

V podcaste sa dozviete, že Lenárd sa po úspešnom, strastiplnom úteku z Majdanku vrátil na Slovensko. Žil tu pod falošnou identitou a práve tá ho nakoniec prezradila. Vyšetrovatelia však neprišli na to, že je utečencom z koncentračného tábora.  

Dionýz Lenárd ušiel aj z tábora v Seredi, kam ho po súde poslali, utiekol cez zelenú hranicu do Maďarska, odkiaľ sa opäť nelegálne zvládol vrátiť, zapojil sa do SNP, ale v novembri 1944 ho opäť chytili.

Jánovi Hlavinkovi sa podarilo zistiť, akými rôznymi tábormi prešiel a kde je o ňom posledná oficiálna stopa.  

Dionýz Lenárd s rodičmi

V knihe cituje aj Lenárdovu správu, ktorú o svojom živote počas Slovenského štátu, o pracovnom tábore v Seredi, o pomeroch v Majdanku a svojom úteku napísal.

Milý priateľu !

Zaiste sa diviš, že sa Ti po tak dlhom mlčaní ozývam. Nie je to však mojou vinou. Zhodou okolnosti mimo mňa stojacich, dostal som sa do tak divnej a v každom ohľade dobrodružnej situácie, že nebyť tragickej a na vlastnom tele cítenej, vlastnými nervami registrovanej stránky, myslel by si, že je akási moderna pohádka, v ktorej však na rozdiel od bežných pohádok nevíťazí dobro, ale zlo, nevyhráva ušľachtilosť, ale jakési šialenstvo, neporovnateľne ničomu, čo tu doteraz bolo.

(citát zo správy, ktorú D. Lenárd po úteku z Majdanku napísal)