Pomohol financovať SNP, prežil koncentračné tábory, aj komunistické väzenie. Imrich Karvaš.

SLOVENSKO / Vyštudoval právo, ale postupne ho ešte viac zaujímala ekonomika a hospodárstvo štátu. Našiel spôsob, aby so súladom vlády, aj Nemcov presunul miliardy korún na územia, kde o pár týždňov vypuklo povstanie a tak ho pomohol financovať. V koncentračnom tábore takmer prišiel o oko a po brutálnych bitkách trpel epileptickými záchvatmi. Keď odmietol spoluprácu s komunistami, dvakrát ho odsúdili za údajnú špionáž a velezradu. Imrich Karvaš sa narodil pred 121 rokmi.

Imrich Karvaš sa narodil 25.2.1903 v obci Varšany, v okrese Levice.

V roku 1925 promoval na Právnickej fakulte Univerzity J.A. Komenského. Špecializoval sa na hospodárske právo.

Fotografia I. Karvaša v Národnej banke Slovenska

Ako uvádza Múzeum SNP, v rokoch 1938-1939 doc. JUDr. Karvaš pôsobil vo funkcii ministra bez kresla, resp. priemyslu, obchodu a živností v československej vláde. Po vyhlásení Slovenskej republiky 14.3.1939 sa stal guvernérom Slovenskej národnej banky a v roku 1942 bol slovenskou vládou vymenovaný do funkcie predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie.

O roku 1943 sa zapojil do protifašistického odboja. Mal na starosti zabezpečiť povstanie po stránke hospodárskej.

„Bolo to životne dôležité. Bez toho by to povstanie fungovať nemohlo,“ hovorí historik Ľudovít Hallon o význame Imricha Karvaša pre SNP.

Využil bombardovanie Apolky v júni 1944 a presvedčil vládnych predstaviteľov ako aj Nemcov, že je nutné presunúť peniaze zo sejfov v Bratislave do pobočiek Slovenskej národnej banky v iných mestách.

Imrich Karvaš (horný rad, prvý zľava) na plagáte

„Presunul dve tretiny obeživa v hodnote asi 4,1 miliardy slovenských korún do pobočiek národnej banky v Bystrici, Žiline a Ružomberku,“ vysvetľuje Ľudovít Hallon.

Rovnako rozhodol aj o pridelení väčšieho množstva zásob civilnému obyvateľstvu.

Svojej rodine o týchto aktivitách nepovedal nič.

Podpis Imricha Karvaša

„Otec ani matke nepovedal, v čom všetko je zapojený a čo všetko robí, čo bolo aj určitým šťastím pre našu rodinu,“ spomína syn Imricha Karvaša, Milan Karvaš.

„Po skončení povstania vypočúvali aj našu matku, ale prepustili ju, ona nič nevedela.“

Imricha Karvaša gestapo zatklo 3. septembra 1944 vo večerných hodinách u neho doma. Po vypočúvaní na gestape v Bratislave bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenburg, Dachau, Innsbruck a Niederdorf.  Nacisti ho vo februári 1945 odsúdili na trest smrti, vzhľadom na vývoj vojny trest nevykonali. Zaobchádzali s ním však brutálne, čomu napovedá stav, v akom sa z koncentračných táborov vrátil.

„Bol na tom zdravotne dosť zle. Mal ťažko poškodené jedno oko a epileptické záchvaty, poúrazové epileptické záchvaty,“ hovorí o stave otca jeho syn.

Po návrate z koncentračného tábora v roku 1945 sa Imrich Karvaš vrátil na fakultu a pôsobil aj ako poradca česko-slovenskej vlády pre obnovu Slovenska.

Imrich Karvaš, fotografia z 50.-tych rokov 20. storočia

TASR

Spoluprácu s komunistami, po prevzatí moci v krajine, v roku 1948 odmietol. A zaplatil za to krutú daň.

„V roku 1949 ho prvýkrát obvinili z velezrady a Štátny súd v Prahe ho odsúdil na dva roky väzenia a stratu majetku. Vo väzení strávil rok. Domov ho prepustili s podlomeným zdravím,“ píše sa na stránke Múzea SNP.

Prenasledovanie Imricha Karvaša a jeho rodiny však neskončilo. V roku 1953 Karvašovcov nútene vysťahovali z Bratislavy v tzv. Akcii B. A v roku 1958 ho opäť obvinili a odsúdili pre údajnú špionáž a velezradu.  Mal si odsedieť až 17 rokov.

Po dvoch rokoch bol však amnestovaný a v roku 1969 súdne rehabilitovaný.

Ani tieto príkoria ho nezmenili. Zostal takým, ako ho opisuje jeho syn: „Spravodlivý, prísny a múdry.“

Imrich Karvaš zomrel 20. februára 1981.