Detská literatúra bez jej tvorby by bola iná. Ľudmila Podjavorinská mala schopnosť prihovoriť sa deťom tak, aby si to zapamätali na celý život.

BRATISLAVA / Keď pršalo mrholilo, žabiatko sa narodilo – iste si na túto milú básničku pre deti spomínate. Jej autorkou je Ľudmila Podjavorinská, zakladateľka slovenskej literatúry pre deti. Pritom stačilo, keby sa nechala viac ovplyvniť svojím otcom a žiadne z jej diel by nevzniklo. Jej príbeh a príbeh ďalších jedenástich významných slovenských žien, ktoré prispeli k národnému uvedomeniu predstavuje putovná výstava, ktorú si v týchto dňoch môžete pozrieť v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a budúci týždeň sa začne presúvať po Slovensku.

Amália Francisciová, Terézia Vansová,  Mária Rázusová Martáková,  či Elena Maróthy Šoltészová. Pri všetkých nájdete základné biografické údaje, či informácie o ich tvorbe. A pri mnohých vás možno prekvapia aj ich podobizne. Okrem tých, ktoré poznáme z čítaniek, totiž autori výstavy objavili a zverejnili aj portréty z mladosti, či vzácne rodinné fotografie.

„Vypátrali fotky z Literárneho archívu a aj z nášho vlastného archívu Matice slovenskej,“ hovorí tajomník MS, Peter Schvantner.

Toto je portrét Eleny Maróthy Šoltésovej, ktorý poznáme z čítaniek, takto vyzerala v mladosti a časoch, kedy so svojím manželom, evanjelickým farárom, pôsobila na fare v Ľuboreči.

„Bola poprednou ženskou osobnosťou na svoju dobu,“ hovorí Jaroslav Durec , vedecko-výskumný pracovník Slovenského historického ústavu Matice slovenskej.

Okrem jej tvorby, aj veľmi osobného románu Moja deti, v ktorom opísala smrť svojej dcéry a syna, sa o nej dozviete aj to, že si uvedomovala, že pre emancipáciu žien je nevyhnutné, aby nebolo ekonomicky úplne závislé iba na manželovi. Preto spoluzaložila výšivkársky spolok Lipa.

„Veľmi dobre si uvedomovala, že ženy na jednej starne môžu literárne tvoriť, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby si vedeli zarobiť.

Ľudmila Podjavorinská

Literárny archív SNK

 Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Riznerová, je autorkou dodnes obľúbených detských textov ako Čin čin, Žabiatko, či Išla sova na tanec. Pri tom sa ale mohlo stať, či by žiadny zo svojich textov nenapísala.

„Vyrastala v pomerne konzervatívnom prostredí, kde úloha inteligenta bola väčšinou prisudzovaná mužom. Karol Rudolf Rizner, otec Ľudmily Podjavorinskej, nemal pre jej literárnu tvorbu veľké pochopenie, dokonca jej ju zakazoval,“ vysvetľuje Jaroslav Durec.

Informačný panel z výstavy, ktorý je venovaný Ľudmile Podjavorinskej

TV JOJ

A zároveň ju trápilo vážne očné ochorenie.

„Ktoré nakoniec spôsobilo, že po neúspešnej operácii bolo jedno oko nahradené skleneným.“

Ľudmila Podjavorinská (vpravo) so svojou matkou

Literárny archív SNK

Na výstave nájdete aj panel venovaný Zore Jesenskej, neteri Janka Jesenského, známej Živeniarke a prekladateľke.

„Prekladala diela najmä ruských spisovateľov – Puškina, Gogoľa, Dostojevského.“

Keď však spolu s manželom Jánom Roznerom protestovala proti okupácii Československa v auguste 1968, dostala sa do nemilosti režimu.

„Jej manžel o tom všetkom, čo sa dialo, napísal aj knihu Sedem dní do pohrebu,“ uzatvára Jaroslav Durec. 

Výstava je putovná, vidieť ju budete môcť napríklad v Púchove, Spišskej Starej Vsi, a prezentovaná bude aj v Poľsku. VHT, TV JOJ