Obálka s Masarykovým odkazom: "Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť."

LÁNY / V Lánoch otvorili list Tomáša Garrigua Masaryka. Historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR, riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček a prapravnuk T.G. Masaryka kontrolovali pravosť listu. Väčšia časť listu je v angličtine.

"Môžem na vysoké percento potvrdiť, že dokument je pravý," uviedla historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR.

Podľa nej je text takmer celý napísaný v angličtine, pričom číslovanie doplnil doktor Sum. "Na prvý pohľad je zrejmé, že sa nejedná o list, ale skôr o záznam Masarykových slov. Rukopis je navyše veľmi ťažko čitateľný," priblížila.

Hájková zároveň upozornila, že obsah dokumentu nezodpovedá roku 1937, ako sa pôvodne predpokladalo. "Podľa všetkého ide o leto 1934, keď sa Masaryk aj jeho okolie domnievali, že prichádza jeho koniec," vysvetlila.

CNN Prima NEWS

​

V zázname sa nachádzajú aj osobné odkazy. "Masaryk tu hovorí napríklad o tom, ako má byť usporiadaný jeho pohreb. Sú tu aj jeho odporúčania, ako sa majú správať predstavitelia štátu k občanom Československa,“ uviedla historička. Dodala, že pri zaznamenávaní mohli byť prítomní aj ďalší svedkovia, ako dcéra Alica alebo Eduard Beneš.

"Zaujímavé je, že Masaryk tu o Andrejovi Hlinkovi píše ako o hlupákovi. Zároveň však dodáva, že s Maďarmi urobil chybu, ale treba mu odpustiť," doplnila Hájková.

Myšlienky T.G. Masaryka zo záznamu

"Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť, " uviedol T.G. Masaryk v zázname, ktorý odborníci predbežne datujú na rok 1934.

"Som chorý, vážne chorý. Je to koniec, budete pokračovať v práci, ale viete, ako sa chovať, nemusím vám hovoriť nič viac, " ďalšia z myšlienok T.G. Masaryka. 

"Bol som rovnako hlúpy, ako všetci ostatní. Ale nech urobia funus, " znie jedna časť zo záznamu odkazu T.G. Masaryka.

"Česi sú pracovití. Nemci sú poctiví, ale ukradnú toho ešte viac, " uviedol Masaryk. 

+10 fotiek

Tomáš Garrigue Masaryk

​Otváranie obálky v Lánoch 

Súčasný český prezident Petr Pavel, ktorý bol taktiež prítomný pripomenul, že vlastenectvo je láskou k vlastnému národu, nie nenávisťou k ostatným. Pri otváraní obálky bola aj historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR. 

"Potešilo by ma, keby tam boli humanitné slová. Napríklad, aby sa ľudia k sebe chovali milšie, aby si neubližovali, aby sa proste chovali ako slušní ľudia," popriala si ešte pred odhalením obsahu obálky pravnučka Šarlota Kotíková, ktorá momentálne žije v USA a pre zdravotné problémy sa nemohli zúčastniť osobne. 

​Cesta obálky naprieč dejinami

Osud tohto dokumentu je rovnako zaujímavý ako jeho potenciálny obsah. Druhá svetová vojna, komunistický režim, exil v západnej Európe – obálka prežila všetky tieto prekážky a zostala utajená - až do dnes. 

Obálka s poslednými slovami Tomáša Garrigue Masaryka

Národní Archiv

​Zlepšenie po mŕtvici a vznik listu

Vďaka historikom je dnes známe, že obsah, ktorý zaznamenal Masarykov syn, vznikol v lete 1934. V 1934 a 1935 bol zdravotný stav Tomáša Garrigue Masaryka vážny, v tomto období ho postihla séria mŕtvic. Jeho pohyblivosť bola obmedzená a trpel problémami s pamäťou a rečou.

Napriek tomu, na začiatku septembra 1937, po ďalšej mŕtvici, nastalo krátke zlepšenie. "Lekárske správy od 3. septembra boli čoraz optimistickejšie," píše Křesťan. "Od 5. septembra sa začali vydávať už len raz denne, čo svedčilo o tom, že bezprostredné nebezpečenstvo pominulo."

Putovanie listu do exilu a späť

Po Masarykovej smrti sa list dostal do rúk jeho syna Jana.

​​Po jeho záhadnej smrti v roku 1948 sa dokumentu ujal tajomník Antonín Sum. V zložitej situácii dokázal Sum písomnosti, vrátane listu, prepašovať do Škótska. Tam ich prevzal Lumír Soukup, ďalší z Masarykových tajomníkov, ktorý emigroval.

Soukup následne pridal k archívu aj dokumenty od dcér Masaryka Alice Masarykovej a Olgy Revilliodovej. Po tridsiatich rokoch sa archív presťahoval do južného Francúzska a v roku 1996 bol odovzdaný späť Antonínovi Sumovi, ktorý sa vrátil do Československa.

Pečať tajomstva a očakávané odhalenie

Sum si list ponechal až do roku 2005, kedy ho odovzdal archivárovi Křesťanovi. Na obálke sa nachádzajú odtlačky pečatí a poznámky, ktoré svedčia o jeho starostlivosti o tento vzácny dokument. Práve Sum obálku zapečatil s tým, že obsah listu na ďalších 20 rokov zostane utajený.