Masová vražda v rómskom tábore v Dubnici nad Váhom. 26 Rómov zavraždili 23. februára 1945
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
DUBNICA NAD VÁHOM / V novembri 1944 vznikol v Dubnici nad Váhom Zaisťovací tábor pre Rómov. Kapacitu mal okolo 300 osôb, no už mesiac po jeho spustení sa v ňom tiesnilo takmer 700 väzňov. Za necelé dva mesiace od otvorenia zomrelo v tábore 432 ľudí.
Pamätník pre 26 zavraždených Rómov v Dubnici nad Váhom
Do tábora boli posielané celé rodiny z celého územia Slovenska.
Podmienky v tábore boli veľmi zlé - nedostatočná strava, zlá hygiena, chlad.
Aj to dopomohlo k tomu, aby sa v tábore šírili choroby. V januári 1945 tu prepukla epidémia škvrnitého týfusu.
23. februára 1945 do tábora prišli vojaci SS.
"Chorým väzňom nemeckí vojaci povedali, že ich odvezú do nemocnice," opísala situáciu v tábore na spomienkovom akte prezidentka Zuzana Čaputová.
Miesto toho však 26 chorých ľudí priviezli do areálu miestnej zbrojovky a tam ich zavraždili. Išlo o dvadsať mužov, šestť žien, z ktorých jedna bola v siedmom mesiaci tehotenstva a chlapca.
"Priviezli ich sem, kde už bol vykopaný hrob," opisuje situáciu etnológ Arne Mann.
"Iba u osemnástich z nich sa pri exhumácii našla strelná rana, ostatní boli ubití, zrejme pažbami pušiek. A niektorí boli pochovaní za živa a udusili sa."
Masový hrob objavili po skončení vojny. Zamestnanci zbrojovky na tomto mieste osadili kríž zvarený z delostreleckých granátov.
K miestu pamätníkov sa nedá bežne dostať, keďže sa nachádzajú vo vojenskom objekte. Už niekoľko rokov sa tam však na výročie zídu tí, ktorí považujú za dôležité si túto tragédiu pripomínať.
"Hoci od porážky nacizmu uplynulo už takmer 80 rokov, stále nevymizli verbálne a žiaľ ani fyzické prejavy etnickej neznášanlivosti," uviedla na pietnej spomienke prezidentka.
"Stále sú tu predsudky voči Rómom, predsudky voči iným ľuďom a je to veľmi nebezpečné. Vieme, že od slov môže veľmi rýchlo prejsť tá nenávisť k činom. To je také memento," uviedla Zuzanama Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.
Práve toto združenie nechalo v roku 2007 na mieste tragédie vybudovať pamätník. Je na ňom osemnásť mien obetí, ktoré sa podarilo identifikovať a spomienka na ôsmych dodnes neznámych.