Alžbeta Báthoryová: Príbeh o krvavých kúpeľoch vznikol až 115 rokov po jej smrti

Patrí medzi najznámejšie ženy uhorských dejín. Jej meno poznajú ľudia od Japonska až po Spojené štáty. Alžbeta Báthoryová sa stala symbolom krutosti, sadizmu a vraždenia mladých dievčat. Podľa legendy ich nechávala mučiť, zabíjať a dokonca sa kúpala v ich krvi, aby si zachovala mladosť.

Má to však jeden háčik.

Príbeh o krvavých kúpeľoch sa objavil až viac ako storočie po jej smrti.

Alžbeta Bátoriová, uhorská grófka, ktorá vlastnila Čachtické panstvo

„Celý príbeh o tom, že sa Alžbeta kúpala v krvi, vznikol v roku 1729. To je 115 rokov po jej smrti,“ upozorňuje historička Tünde Lengyelová.

Ako sa teda z jednej z najbohatších žien Uhorska stala „krvavá grófka“?

Žena, ktorú pozná celý svet

Alžbeta Báthoryová sa narodila do jedného z najmocnejších rodov svojej doby. Báthoryovci patrili k najvplyvnejším šľachtickým rodinám v strednej Európe. Dali Uhorsku vysokých hodnostárov, sedmohradských kniežat aj poľského kráľa.

Keď sa vydala za Františka Nádašdyho, vznikol jeden z najbohatších a najvplyvnejších manželských zväzkov v krajine.

„Po sobáši sa stali tretím najbohatším párom v Uhorsku,“ pripomína Lengyelová.

​Nádašdy trávil väčšinu života na bojiskách v bojoch proti Osmanom. Správu rozsiahlych majetkov preto často nechával na svojej manželke.

Zachované dokumenty ukazujú, že Báthoryová nebola len pasívnou šľachtičnou. Osobne kontrolovala panstvá, riešila hospodárske záležitosti a po smrti manžela dokonca vykonávala niektoré jeho funkcie, kým ich nemohol prevziať syn.

Nebola príjemná. Ale to z nej ešte nerobí vrahyňu

Zo zachovaných zápisníc vyplýva, že Alžbeta Báthoryová bola tvrdá a nekompromisná.

Ak úradníci nesplnili svoje povinnosti, dokázala ich verejne kritizovať. Kontrolovala plnenie úloh a vyžadovala výsledky.

„Keď sa na kongregácii hovorilo o tom, že toto treba vyriešiť a na ďalšej sa ukázalo, že sa nič nestalo, urobila rozruch,“ opisuje Lengyelová.

V spoločnosti, kde boli ženy zvyknuté poslúchať a nie rozkazovať, mohla takáto osobnosť vyvolávať odpor.

„Dobová mužská spoločnosť vôbec nebola pripravená na to, aby nejaká žena na nich zakričala alebo od nich vyžadovala splnenie povinností,“ hovorí historička.

Zrúcanina Čachtického hradu na fotografii z roku 1950

TASR

​Bohatá vdova bola lákavou korisťou

Keď František Nádašdy v roku 1604 zomrel, zanechal po sebe obrovské majetky.

Ostala po ňom vdova a maloletý syn, ktorý bol hlavným dedičom rodového bohatstva.

Podľa Lengyelovej práve vtedy začal boj o majetok.

„Všetky supy sa zrazu zleteli nad vdovou a pokúšali sa ukoristiť niečo z toho majetku,“ hovorí historička.

Záujem mali príbuzní, vplyvní šľachtici aj kráľovská komora. Krajina bola vyčerpaná dlhou vojnou proti Osmanom a peniaze potreboval každý.

„Bolo to obdobie pätnásťročnej vojny, keď bola kráľovská pokladnica neustále prázdna a všetkým by sa tie majetky zišli,“ vysvetľuje Lengyelová.

Problém bol v tom, že Báthoryová sa nehodlala vzdať.

„Dokázala uchrániť majetky až do svojej smrti a zdedili ich jej deti,“ konštatuje historička.

Béla Vízkelety – Oblehanie hradu Eger v roku 1552

wiki média

​Násilie bolo súčasťou doby

Otázka, ktorá historikov zamestnáva dodnes, znie: bolo na obvineniach predsa len niečo pravdy?

Lengyelová upozorňuje, že dnešný človek často posudzuje minulosť podľa súčasných kritérií.

„Telesné tresty boli na dennom poriadku. Bola to bežná výchovná metóda,“ vysvetľuje.

V 16. a 17. storočí bolo násilie prítomné všade – na bojiskách, pri verejných popravách aj v každodennom živote.

To samozrejme neznamená, že sa na Báthoryovej dvore nič nestalo.

Historické pramene hovoria o úmrtiach niekoľkých dievčat. Lengyelová však upozorňuje, že príčin mohlo byť viac.

Mohli zomrieť na choroby, ktoré sa v tom období pravidelne vracali. Mohli sa stať obeťami príliš tvrdých trestov. A existujú aj hypotézy, že niektoré úmrtia mohli súvisieť s neúspešnými pokusmi o prerušenie tehotenstva.

Isté však je, že medzi niekoľkými zdokumentovanými úmrtiami a legendou o stovkách zavraždených dievčat je obrovský rozdiel.

Portret Juraja Thurza

​Ako vzniká legenda

Príbeh Alžbety Báthoryovej podľa historičky ukazuje, ako fungovali diskreditačné kampane už pred stáročiami.

„Diskreditačné kampane sa robia dnes a robili sa aj pred 400 rokmi,“ pripomína.

Okolo rodu Báthoryovcov sa šírili najrôznejšie príbehy. Niektoré boli absurdné. Napríklad legenda, podľa ktorej sa jeden z príslušníkov rodu po narodení premenil vo vode na rybu.

Mnohé klebety sa opakovali celé generácie. A ako to už býva, opakovaná lož začala pôsobiť ako pravda.

„Niektoré veci sa opakovali tak dlho, až sa dostali aj do historiografie ako fakty,“ hovorí Lengyelová.

​Prečo legenda žije dodnes

Napriek tomu, že historici dnes mnohé tvrdenia spochybňujú, legenda krvavej grófky žije ďalej.

Možno preto, že skutočný život Alžbety Báthoryovej nie je taký atraktívny ako príbeh o krvavých kúpeľoch.

„Koho by zaujímala žena, ktorá si len plní svoje povinnosti? To je nuda,“ poznamenáva historička s istou dávkou irónie.

Príbehy o vraždách, tajomstvách a hrôze sa predávajú lepšie než správa o schopnej šľachtičnej, ktorá celé desaťročia riadila rozsiahle majetky.

A práve preto sa aj po štyristo rokoch viac hovorí o krvavých kúpeľoch než o historických faktoch.

Legenda je totiž často príťažlivejšia než pravda.