Vírus z Ťahyne: pozoruhodný objav československej vedy

SLOVENSKO / Keď sa povie vírus prenášaný komármi, väčšine ľudí napadnú tropické krajiny. Málokto však vie, že jeden z historicky najvýznamnejších objavov európskej virológie sa odohral práve na východnom Slovensku.

V roku 1958 sa vedcom v bývalom Československu podarilo izolovať nový vírus z komárov odchytených pri obci Ťahyňa v okrese Michalovce. Vírus dostal meno podľa miesta svojho objavu - malej obce Tahyňa, ktorá je dnes súčasťou obce Pavlovce nad Uhom.

Ako uvádza prehľadová štúdia publikovaná v časopise Zoonoses and Public Health (2023), vírus Ťahyňa (Tahyna orthobunyavirus, TAHV) bol prvým arbovírusom izolovaným z komárov v Európe.

Ťahyňa patrí medzi takzvané arbovírusy – teda vírusy, ktoré sa šíria prostredníctvom bodavého hmyzu, najmä komárov. Objav ukázal, že aj mierne pásmo má svoje vlastné komármi prenášané vírusy a že nejde len o problém tropických oblastí.

Larvy komárov v laboratórnej miske

TASR

​Vírus záplavových lúk

Podľa odborného článku dostupného v databáze National Institutes of Health (NIH) je vírus Ťahyňa typicky viazaný na záplavové oblasti. Jeho prirodzeným rezervoárom sú najmä zajace a drobné cicavce, pričom hlavným prenášačom je komár Aedes vexans, ktorý sa vo veľkom premnožuje po jarných a letných záplavách.

Vírus v prírode koluje medzi zvieratami a komármi. Človek sa nakazí po uštipnutí infikovaným komárom, no ďalej vírus medzi ľuďmi neprenáša.

Vírus Tahyňa yvoláva ochorenia podobné chrípke, ako aj príznaky zápalu mozgových blán.

TASR

​Prečo sa hovorí „valtická horúčka“, keď vírus pochádza z Ťahyne?

Na prvý pohľad to pôsobí nelogicky. Vírus bol objavený na východnom Slovensku, no ochorenie sa v odbornej literatúre označuje aj ako „valtická horúčka“.

Ako vysvetľuje štúdia v časopise Zoonoses and Public Health, samotný vírus bol síce izolovaný pri Ťahyni, no prvé výraznejšie prípady ochorenia u ľudí boli začiatkom 60. rokov zaznamenané na južnej Morave v okolí Valtíc. Lekári tam opísali skupinu pacientov s akútnym horúčkovitým ochorením pripomínajúcim chrípku a následné vyšetrenia ukázali, že príčinou bol práve vírus Ťahyňa.

​Výskyt vo Valticiach nebol náhodný. Južná Morava je známa rozsiahlymi lužnými lesmi a záplavovými územiami rieky Dyje, ktoré vytvárajú ideálne podmienky pre premnoženie komárov. Práve preto sa v odbornej literatúre ujal názov „Valtice fever“ – valtická horúčka.

Komár - ilustračné foto

Pexels

Väčšina ľudí o infekcii ani nevie

Podľa NIH spôsobuje vírus Ťahyňa väčšinou mierne ochorenie pripomínajúce chrípku. Medzi najčastejšie príznaky patrí horúčka, bolesť hlavy, únava a bolesti svalov. Niektorí ľudia nemajú žiadne príznaky a ani netušia, že infekciu prekonali.

Ojedinele bol vírus spájaný aj so zápalom mozgových blán, no závažné priebehy sú zriedkavé. Smrteľné prípady neboli spoľahlivo zdokumentované.

Práve preto odborníci predpokladajú, že skutočný počet infekcií je vyšší, než naznačujú oficiálne údaje. Mnohí pacienti totiž vyhľadajú lekára s diagnózou bežnej virózy a na vírus Ťahyňa sa vôbec netestujú.

Nie je jediný

Objav vírusu Ťahyňa otvoril cestu ďalšiemu výskumu komármi prenášaných vírusov v Európe. Ako uvádza český virológ Zdeněk Hubálek v prehľadovej štúdii Mosquito-borne Viruses in Europe (2008), medzi najvýznamnejšie patria vírus západonílskej horúčky, vírus Usutu či vírus Sindbis. Niektoré z nich už spôsobili aj väčšie epidémie a v určitých prípadoch môžu vyvolať závažné neurologické ochorenia.

Zanedbávaný vírus, ktorý nezmizol

Hoci bol vírus Ťahyňa objavený pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, v prírode sa vyskytuje dodnes. Ako upozorňujú autori štúdie publikovanej v databáze NIH, ide o pomerne rozšírený, no stále málo preskúmaný vírus. Jeho skutočný význam pre verejné zdravie v strednej Európe zostáva nejasný.

Vedci navyše upozorňujú, že častejšie extrémne zrážky a povodne môžu vytvárať vhodné podmienky pre premnoženie záplavových komárov. Vírus z malej východoslovenskej osady tak zostáva zaujímavou pripomienkou toho, že aj v našich zemepisných šírkach sa odohrávajú príbehy, ktoré formovali dejiny modernej vedy.