„Máme dve studne plné vody.“ Ako Rusíni ukrývali pravdu pred sovietskou cenzúrou

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SOVIETSKY ZVAZ/ČESKOSLOVENSKO / Keď v roku 1947 odchádzali tisíce Rusínov zo severovýchodného Slovenska do Sovietskeho zväzu, mnohí verili, že ich čaká lepší život. Sovietski agitátori im sľubovali úrodnú pôdu, veľké hospodárstva, moderné školy aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Hovorili o krajine hojnosti a spravodlivosti. Realita však bola úplne iná.

Mnohí presídlenci pochopili, že boli oklamaní už krátko po prekročení hraníc. Ocitli sa v prostredí, ktoré sa nepodobalo na nič z toho, čo im bolo sľubované. Chýbalo bývanie, krajina bola zničená vojnou, ľudia žili v neistote a strachu. Napriek tomu sa snažili posielať správy svojim rodinám na Slovensko.

Práve tieto listy dnes patria medzi najcennejšie svedectvá o osudoch Rusínov, ktorí sa rozhodli pre odchod do Sovietskeho zväzu.

Prvé listy priniesli šokujúce svedectvá

Historik Michal Šmigeľ, ktorý sa tejto téme venuje dlhé roky, upozorňuje, že prvé listy z Ukrajiny boli mimoriadne otvorené. Ľudia v nich opisovali biedu, sklamanie aj pocit, že sa stali obeťami veľkého podvodu.

Správy sa rýchlo šírili po dedinách na severovýchodnom Slovensku. Rodiny si medzi sebou rozprávali, ako sa ich príbuzným v Sovietskom zväze skutočne žije. Práve to však začalo prekážať sovietskym úradom.

Predstavitelia sovietskeho veľvyslanectva sa dokonca sťažovali československým orgánom, že na Slovensku sa šíria „lživé správy“ o pomeroch v Sovietskom zväze. V skutočnosti išlo o autentické svedectvá samotných presídlencov.

Netrvalo dlho a korešpondencia sa dostala pod prísnu kontrolu.

Výjav zo Sovietskeho zväzu okolo roku 1930

Library of Congress

„Keď niekto chváli Sovietsky zväz, pľuje mi do očí“

Mnohé listy sa zachovali iba preto, že skončili v archívoch sovietskej tajnej polície. Po otvorení bývalých archívov NKVD a KGB sa k nim historici dostali po desaťročiach.

Jedna veta z tejto korešpondencie patrí k najvýrečnejším svedectvám o sklamaní presídlencov.

„Keď niekto bude vychvaľovať pomery v Sovietskom zväze, tak mi pľuje do očí. Je to lož,“ napísal jeden z Rusínov svojej rodine na Slovensko.

Nie je ťažké predstaviť si zúfalstvo človeka, ktorý opustil rodnú dedinu s nádejou na lepší život a namiesto toho sa ocitol v krajine, z ktorej prakticky nebolo možné odísť.

Dve studne plné vody

Keď si Rusíni uvedomili, že ich listy cenzurujú úrady, začali hľadať spôsob, ako povedať pravdu bez toho, aby ju napísali priamo.

Vznikol zvláštny jazyk náznakov a skrytých odkazov, ktorým rozumeli iba ich najbližší.

Jeden z najznámejších príkladov znie na prvý pohľad úplne nevinne:

„Máme na dvore dve studne plné vody.“

Rodina na Slovensku však vedela, čo táto veta znamená. Nebola reč o studniach. Presídlenec tým odkazoval, že oni sami majú „oči plné sĺz“.

Podobných správ bolo viac. Iný pisateľ napísal, že sa majú „tak dobre ako Janko z dolnej časti dediny“. Rodina okamžite pochopila, že ide o ironický odkaz na miestneho chudobného Róma. Skutočný význam bol jasný – žijeme veľmi biedne.

Tieto vety ukazujú nielen vynaliezavosť ľudí, ale aj atmosféru strachu, v ktorej museli žiť.

Ukrajina - tvorba časopisu pre poľnohospodárov priamo na poli. 1930-1940

Library of Congress

Sen o návrate

Najväčšou túžbou mnohých presídlencov nebolo získať lepší dom ani viac pôdy. Chceli sa jednoducho vrátiť domov.

Písali do Moskvy, do Kyjeva, československým úradom aj prezidentovi. Keď to nepomáhalo, pokúšali sa utekať. Niektorí boli chytení a skončili vo väzeniach či gulagoch. Iní sa po rokoch predsa len dokázali dostať späť na Slovensko.

Ani desaťročia života v Sovietskom zväze však často nezlomili ich presvedčenie, že domov je na Slovensku. Historik spomína príbeh svojej starej mamy, ktorá po celý život túžila po návrate a ani po mnohých rokoch sa nenaučila po ukrajinsky. V kruhu rodiny sa naďalej hovorilo po rusínsky a spomínalo na kraj, ktorý museli opustiť.