Jódovaná soľ nad zlato

SLOVENSKO / Meno profesora Juliána Podobu väčšine ľudí nepríde známe, aj keď iste majú alebo mali doma vec, ktorú presadil – jódovanú soľ. Práve pridávaním jódu do soli zachránil so svojimi spolupracovníkmi v bývalom Československu tisíce detí pred ťažkým mentálnym postihnutím a dospelých pred ochoreniami štítnej žľazy.

Problém s nedostatkom jódu na Slovensku bol dlhodobý. Spôsoboval ochorenie štítnej žľazy, tzv. strumu, ktorá sa prejavovala hrvoľom na krku a bol aj príčinou mentálneho postihnutia detí. Nedostatok jódu v tehotenstve totiž spôsoboval, že takéto deti sa rodili so zníženým intelektom.

Tomuto problému sa začala venovať lekár Julián Podoba. Jeho výskum, výsledky z neho a ako jeho otec dokázal doslova zachrániť život deťom narodeným od 50.-tych rokov 20. storočia, nám v rozhovore priblížil jeho syn Ján, tiež lekár, endokrinológ.

„Zistilo sa, že všetko obyvateľstvo na Slovensku bolo postihnuté jódovým deficitom.“

 V niektorých oblastiach ako boli Orava, Kysuce, Žitný ostrov a oblasť Slovenského rudohoria bol ten problém veľmi výrazný. 

„Päť percent detí sa rodilo s trvalým postihnutím neuro-intelektuálneho vývoja s endemickým kreténizmom a mnohonásobne viacej oligofrénií sa vyskytovalo a všetko toto spočívalo v tragickej situácii, v nedostatku pár mikrogramov jódu v potrave,“ vysvetľuje docent Podoba, ktorý je prednostom Kliniky endokrinológie OÚSA.

​

Výskum prebiehal od roku 1949 a v 602 obciach vyšetrili takmer 160-tisíc ľudí.

„Taký podrobný prieskum sa nerobil nikde na svete,“ hovorí.  

Profesor Podoba počas výskumu zhotovil aj filmový záznam, ktorý ukazuje rôzne postihnutia strumou a aj deti a dospelých s mentálnymi poruchami. Na základe tohto výskumu, ktorým dokázali, že dôvodom týchto postihnutí je nedostatok jódu sa hovorí o endemickom kreténizme a endemickej strume. Endemický preto, lebo sa viazal na určitú oblasť.

„Na tých obrazoch vidieť, koľko ľudí jedným alebo druhým postihnutím trpelo. Pritom, keby mali počas vnútromaternicového vývoja dostatok jódu, ich intelekt nemusel byť nijako zasiahnutý. Rovnako ako by sa u nich nebola abnormálne zväčšila štítna žľaza,“ hovorí doktor Podoba. 

Lekári hľadali spôsob ako stabilné množstvo jódu dostať do výživy. A našli niečo, čo má doma a používa skutočne každý.

„Preto soľ, lebo soľ potrebuje každý človek,“ vysvetľuje.

​

Denná odporúčaná dávka sa rovná piatim až šiestim gramom soli. V nich je obsiahnutý dostatok jódu.

 „Pre dospelého človeka je to 150 mikrogramov za deň.“

Nie každá soľ, ktorú dnes kúpite je však jódovaná. Desaťročia sa u nás iná soľ predávať nesmela, no po vstupe do Európskej únie sa to zmenilo.

„Ľudia by vo vlastnom záujme si mali skontrolovať, či tá soľ, ktorú kupujú, je jódovaná,“ upozorňuje docent Podoba.

Pred pár rokmi sa zapojil do štúdie, ktorá po štyridsiatich rokoch od jódovania soli v európskych krajinách zisťovala, ako sú na tom jej obyvatelia s príjmom jódu.

„Z dvanástich štátov sme sa umiestnili na druhom mieste, čiže sme mali druhý najlepší príjem jódu,“ hovorí.

Docent Podoba však hneď upozorňuje, že je tu jedna výnimka, ktorá ho potrebuje oveľa viac a je nevyhnutné, aby ho aj mala. Tou výnimkou sú tehotné ženy.

„Gravidná práve preto, pretože potrebuje saturovať svoj vyvíjajúci sa plod, hormóny, potrebuje až 250 mikrogramov jódu na deň.“

Reportáž o pridávaní jódu do soli sme odvysielali v Novinách v roku 2015.