V3S-ka vás odvezie do magnezitovej bane, kde sa ešte pred pár rokmi ťažilo. Unikátna turistická atrakcia ukazuje ťažkú prácu baníkov

JELŠAVA, OKRES REVÚCA / Ložisko magnezitu pri Jelšave patrí k najväčším na celom svete. Túto surovinu tam ťažia viac ako 100 rokov. Turisti majú teraz jedinečnú možnosť aspoň približne zažiť to, čo pri svojej práci baníci. Hoci ide o stále aktívnu baňu zo štôlne Barbora vytvorili unikátnu turistickú atrakciu.

„Takto skĺbiť živú baňu s atrakciou pre návštevníkov je to jedinečné, ozaj. Vieme, že je niekoľko baní na svete, ale asi sme prvá magnetická baňa, ktorá sa takto otvorila,“ hovorí Milan Kolesár, primátor Jelšavy.

Už aj samotná jazda do podzemia a naspäť bola zaujímavým a nevšedným zážitkom. Tam sme sa zviezli V3S-kou, naspäť banským vláčikom. Presne ako baníci. Dva a pol kilometrová cesta trvala niekoľko minút.

„Tá zážitková jazda je niečo unikátne, takže som ešte stále plný dojmov a jednoznačne každému odporúčam, aby si to prišiel odskúšať,“ opisuje svoj zážitok Ondrej Lunter, predseda BBSK.

A toto sú už priestory, v ktorých ešte pred piatimi rokmi ťažko pracovali baníci. Teraz ich otvárajú pre verejnosť.

„Dnešný deň je veľkým dňom pre Gemer. Dnes tu máme sprístupnené magnezitovú baňu. To znamená, že ľudia môžu vidieť, priamo ohmatať a aj cítiť, akým spôsobom sa dolaďuje magnezit, v akých podmienkach ľudia pracujú,“ dodáva Lunter.

„Treba ukázať, že baníctvo nie je to, čo bolo niekedy, že tu pracujú moderné technológie. Tu ľudia samozrejme majú to prostredie ťažké,“ hovorí Roman Gažúr, generálny riaditeľ SMZ Jelšava.

Viac ako 130-ročná história

"História spracovania magnezitu v Jelšave  siaha až do roku 1893, kedy podľa záznamov v kronike mesta mestský účtovník Juraj Farkaš dňa 2. júna predložil správu, že dva „kamene“ nájdené v oblasti Dúbrava sú magnezit, nerast, ktorý bol v tom čase vyhľadávaný po celej krajine.

Ťažba magnezitu v lome Dúbrava - 30. roky 20. storočia

www.smzjelsava.sk

​Rok po objavení ložiska podpisuje mesto zmluvy s podnikateľmi Uhliarikom a Mansfeldom na využívanie náleziska  a v priestoroch „Hladná strana“ sa uskutočnila historicky prvá ťažba a následne  aj výpal magnezitu v Jelšave. Vzhľadom na veľký dopyt po magnezite  začali podnikatelia uvažovať o rozširovaní výrobných prevádzok, ale tieto aktivity prerušila prvá svetová vojna.

28. októbra 1918 vznikla Československá republika a  v tom istom roku firma Magnezitový priemysel účastinná spoločnosť podpísala s mestom dohodu o výstavbe nového závodu. Výstavba bola začatá v roku 1921 a na základe vydaného stavebného povolenia bolo postavených 8 stolových šachtových pecí typu Ignis, každá s kapacitou výroby 10 ton za deň a ďalšie potrebné technologické zariadenia. Kapacita závodu bola 26 tisíc ton slinku ročne. Skúšobná prevádzka nového závodu sa začala 16. septembra 1923 a od tohto dátumu sa datuje aj história súčasnej firmy, " píše sa na stránkach smzjelsava.sk. 

Doprava suroviny z bane Dúbrava na VII horizonte - 40.-50. roky 20. storočia

www.smzjelsava.sk

​Vráťme sa však k zážitku pre turistov. 

Dole je zima, vlhko a tma. Denné svetlo tu nikdy nezasvieti.

„Teraz sa nachádzate zhruba na úrovni 350 metrov nad morom. Zhruba nad vami je dvesto metrov masívu, činné pracovisko je na úrovni 220 metrov, čiže pod vami nejakých 120 metrov,“ opisuje Roman Gažúr.

Baníci sú však tvrdí chlapi a ich práca je mimoriadne potrebná. A práve takýmto spôsobom ju chcú verejnosti lepšie priblížiť a možno nájsť medzi nimi aj nových, mladších nasledovníkov.

„Obdivujem tých ľudí, ktorý to tu dokážu v tých smenách vydržať,“ hovorí Milan Kolesár.

Okrem sysľoviska, Muránskej buchiet či revúckej Litery, je magnezitová baňa ďalšou zaujímavou atrakciou na Gemeri. Domáci veria, že zaujme a priláka ďalších turistov.

„Myslím si, že sa jedná o úplne unikátny a jedinečný projekt,“ uzatvára Ondrej Lunter.