Mala dĺžku až 16 kilometrov a kedysi bola najdlhším podzemným tunelom v Európe. Štôlňa Glanzenberg.

Pôvodne mala až 16 kilometrov a kedysi bola najdlhším podzemným tunelom v Európe.

„Ona je unikátna tým, že ústi v strede mesta,“ vysvetľuje Ľubomír Lužina, z Banského múzea v Banskej Štiavnici.

Andreas Kaiser

Slovenská národná galéria/webumenia.sk

„Nachádza sa veľmi blízko pod povrchom. Toto je hlavná ulica, ktorá ide popod Štiavnicu a vlastne ten Glanzenberg nám ide v smere tej hlavnej ulice, ale ide takto cik cak, lebo tí starí baníci išli vždycky ľahším terénom a hľadali ľahšie horniny. Tá štôlňa má pomalé stúpanie a postupne na tých päťsto metrov, čo sa vojde do podzemia nad nami, terén stúpa na viac ako tridsať metrov,“ dopĺňa Lužina.

Štôlňa je dlhá viac ako päťsto metrov. Baníci ju kedysi kopali ručne.

Toto je pozostatok tej pôvodnej bočnej steny. Každá tá „ďubka“ zostala po tom, ako tam odštipli trošičku tej skaly," ukazuje Ľubomír Lužina. 

Glanzenberg, v preklade Ligotavá hora, je najstaršou štôlňou v Banskej Štiavnici. V minulosti bola aj najdôležitejšou.

„My sa vŕtame v masíve starej sopky, akože sme v banskoštiavnickom stratovulkáne. Aj keď to vyzerá, že je to len diera obalená kameňom, tak je to živý organizmus, ale je živý tou geologickou rýchlosťou.“

Fárali tu mnohé známe osobnosti. V roku 1751 František Štefan Lotrinský.“

Pozrieť sa tu bol cisár František Jozef, Prvý, ale aj slovenskí prezidenti.

„Toto sú tie povestné cisárske schody, tá cisárska cesta, kade išiel cisár,“

Zaujímavosťou je, že štôlňa končí priamo pod tunajšou bankou.

„Nejakých 35-36 metrov nad nami je trezor.“

Deň baníkov. Slávnostný sprievod Štiavnicou v roku 1952

TASR

​Štôlňa je sprístupnená najmä počas prázdnin. Inak tomu nebolo ani dnes. Deti aj dospelí sa tešili, čo v štôlni uvidia.

„Teším sa do podzemia.“

„Teším sa na to, že si budeme svietiť.“

„Prišli sme sa pozrieť, ako to v podzemí vyzerá, aké to tam je krásne, na prázdniny.“

Štôlňa sa teší nielen obľube turistov, ale aj unikátnych pavúkov.

„Pavúk sa volá Meta temnostná a je to pavúk, ktorý žije, ako jeho meno naznačuje, v temnotách, čiže žije v jaskyniach, v pivniciach, v starých baniach. Je dosť výnimočný, nie je ho tak veľa na Slovensku,“ uzatvára rozprávanie o ňom Ľubomír Lužina