Keď sa Vianoce zmestia do misky: príbeh bobáľok a opekancov

FINTICE, OKRES PREŠOV / Nie je to len jedlo, ale aj kus pamäte, tradície a vône, ktoré k vianočnému času neodmysliteľne patria. Bobáľky, či opekance, skromné, no pritom výnimočné, spájajú generácie. A vo Finticiach opäť ožili v teple 300-ročnej pece kaštieľa.

Základom je polohrubá múka, mlieko, kvások, soľ a cukor. K tomu už len dávka trpezlivosti a vykysnuté cesto potom nakrájať na približne rovnaké kúsky.

Surove bobalky

noviny.sk

Mikroregión Stráže združuje 21 obcí a mesto Veľký Šariš. Pracovné stretnutie malo aj neformálnu časť -  šéfky a šéfovia samospráv sa v rámci workshopu pustili do výroby tradičného vianočného pokrmu. Do práce s cestom sa pustili aj tí, ktorí v živote nič nepiekli.

„Kto to robí u vás doma?,“ pýtali sme sa starostu obce Terňa.  !Tak, ženy,“ priznal Jozef Senderák.

„Kedy ste naposledy nejaké bobuľky robili? - No pred rokom naposledy. - Robíte pravidelne? - Áno.  - Kto vás to naučil? Moja stará mama,“ povedala nám zasa starostka obce Lada, Katarína Kunová.

Po vykysnutí a nakrájaní cesta na malé kúsky, sa všetci presunuli do 300-ročnej pekárne. Bobáľky sa piekli v najstaršej funkčnej peci na Slovensku.

noviny.sk

„Toto drevo bolo venované z hradu Šariš,“ ukazuje na drevené hranoly Viliam Kall, primátor mesta Veľký Šariš. „Veľmi silný historický odkaz aj toho regiónu Šariš a možno aj tejto celej komunite, ktorá tu bola v tom období.“

„My sme vlastne len schôdzovali a takto neformálne sme sem prišli na to, že sa môžeme stretnúť, nemusíme sedieť za stolom,“ hovorí starosta Fintíc Martin Gmitro.

Pec sa podarilo pred rokmi obnoviť za použitia hliny a slamy. Funguje len v rámci workshopov. Piecť ako za starých čias sa do Fintice chodia učiť deti i dospelí. Výsledkom je aj takýto poldruha metra dlhý chlieb. Súčasťou každého workshopu je aj spoznávanie histórie a tradícií našich predkov. Pec bola navyše tak dobre vypálená, že prvé bobuľky boli hotové za 5 minút.

Tieto bobaľky sa piekli v 300-ročnej peci

Sýpka Fintice

„Takže treba dávať pozor, aby sme nepripravili a nezaspali pri tej peci,“ hovorí Gabriel Trusa, riaditeľ galérie a múzea vo Finticiach.  „Môžu byť s tvarohom, s kyslou kapustou, ale u nás vo viniciach sa väčšinou pripravujú na sladko s makom,“ uzatvára Gabriel Trusa. 

História bobáľok a opekancov

Bobáľky, známe aj ako opekance, patria k jedlám, bez ktorých si mnohé rodiny na Slovensku nevedia predstaviť Štedrý večer. Na prvý pohľad ide o jednoduché jedlo – malé kúsky kysnutého cesta, mak, med.

V tradičnej ľudovej kultúre však bobáľky, či opekance neboli len obyčajnou večerou. Ako uvádza Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, opekance patrili medzi jedlá so silnou symbolikou a „plnili nielen sýtiacu, ale aj magickú a ochrannú funkciu“. Mak, ktorým sa bobáľky sypali, mal v ľudových predstavách mimoriadne postavenie.

Ako ich voláte u vás - bobaľky, či opekance?

Sýpka Fintice

„Každé zrniečko maku symbolizovalo hojnosť, zdravie a požehnanie pre rodinu v nasledujúcom roku,“ vysvetľujú etnológovia.

Etnologička Katarína Nádaská pripomína, že štedrovečerné jedlá boli súčasťou rituálu. 

„Na Štedrý večer sa nejedlo len preto, aby bol človek sýty, ale aby si zabezpečil dobrý a pokojný rok,“ uvádza vo svojich výkladoch.

Opekance, či bobaľky sa najčastejšie jedia na sladko a posýpajú makom

Sýpka Fintice

Aj sladká chuť bobáľok mala svoj význam – med mal do domu priniesť súdržnosť a harmóniu. Opekance sa v minulosti často jedli spoločne z jednej misy. Takéto stolovanie symbolizovalo jednotu rodiny a vzájomnú blízkosť.

Podľa etnologických zdrojov sa verilo, že „kto sa na Štedrý večer rozdelí o jedlo, nebude sa celý rok cítiť sám“.

Zaujímavé sú aj regionálne názvy – bobáľky, bobaľky, pupáky či opekance. Rozdielne pomenovania svedčia o tom, že išlo o rozšírené a starobylé jedlo, známe v rôznych častiach Slovenska.

Bobaľky, či opekance sú súčasťou Štedrej večere v rôznych častiach Slovenska

Sýpka Fintice

​​Podľa odborníkov vznikali často zo zvyškov cesta, čo odrážalo úctu k chlebu ako základnej potravine. Hoci dnes bobáľky vnímame najmä ako sladkú vianočnú pochúťku, kedysi boli nositeľom viery v lepší zajtrajšok.

"Jedlo bolo modlitbou bez slov,“ zhodujú sa etnológovia.

A práve v tom spočíva ich čaro dodnes. Bobáľky, opekance a pupáky tak nie sú len spomienkou na detstvo a Vianoce. Sú tichým odkazom minulých generácií, ktoré v jednoduchých jedlách hľadali istotu, nádej a ochranu.