Kedysi najlacnejšia, dnes najdrahšia. Ako sa vyrábala šindľová strecha

BARDEJOV / V skanzene v Bardejovských kúpeľoch sa pustili do rozsiahlej obnovy striech z drevených šindľov. Takáto obnova nastáva raz za 20 až 25 rokov a je nevyhnutná pre záchranu týchto historických objektov. Všetky šindle sú aj dnes vyrábané ručne.

Najstarším skanzenom na Slovensku sa ozýva zvuk kladív, ktorými zabíjajú klince do novej strechy.

Na tomto stovky rokov starom kostolíku je dobre vidieť, ktorá časť je nová, a ktorú je ešte potrebné vymeniť.

„V minulosti to bola najlacnejšia krytina - šindeľ alebo slama, to si vedel každý gazda počas zimných večerov pripraviť. Dnes je to najdrahšia krytina,“ vysvetľuje Peter Harčár, riaditeľ Šarišského múzea v Bardejove.

Na fotografii z roku 1957 je zachytený Jakub Šlachtovský z Lesnice, ktorý na drevenej stolici pripravuje šindle na opravu strechy.

TASR

Výmena starých šindľov za nové sa deje za plnej prevádzky skanzenu. Návštevníci si tak môžu pozrieť aj remeslo, ktoré už je tiež súčasťou histórie. Zohnať šindliarov to už dnes nie je ľahká práca. Našťastie, neďaleko Bardejova žijú ešte potomkovia tých, ktorí toto remeslo takpovediac zdedili. Stále je základom poctivá ručná práca.

„Môj otec to robil, dedo to robil ako šindeľ vyrábal,“ hovorí Ján Štibrich, majiteľ šindliarskej firmy.

​„Táto šindľa sa vyrába štiepením a drážky sa opracovávajú frézou.“

„V minulosti to ľudia vyrábali v zime, keď nemali čo robiť na poli, tak v jari sa to vymenilo na streche,“ dopĺňa Ján Štibrich.

„Celá tá výmena prebieha podľa tej pôvodnej technológie s tou tradičnou tesárskou a šindliarskou robotou,“ hovorí Peter Harčár, riaditeľ Šarišského múzea v Bardejove.

S novými strechami získali tieto historické stavby nový punc a vyzerá to tu, akoby tu vyrástla nová dedina.

„My sa veľmi tešíme, že sme predišli havarijnému stavu,“ dodáva Peter Harčár.

​Medzi budovami, ktoré prejdú obnovou, sú nielen obytné domy či hospodárske budovy, ale aj sakrálne stavby. Na tých je najviac priam až mravčej práce. Ale na tých najmenších objektoch trvalo vymeniť strechu niekoľko dní.

„Túto konkrétnu chalúpku sa robilo nejaký týždeň. A tá väčšia? Nejaké dva týždne, tri,“ dopĺňa Ján Štibrich.

„To, čo je to historické a najvzácnejšie na tomto drevenom kostole, je samotný zrub, ktorý tu je už 300 rokov,“ uzatvára Peter Harčár.