Žirafa z múzea

BRATISLAVA / Je neodmysliteľnou súčasťou sídelnej budovy Slovenského národného múzea už 48 rokov. Kedysi stála vo vestibule, potom sa presťahovala na druhé poschodie a posledné roky je až úplne hore, na treťom. Žirafa z múzea.

Dlhé desaťročia víta návštevníkov sídelnej budovy Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. Mnohí si ju pamätajú ešte ako deti a dnes už pri nej dvíhajú hlávku, aby jej dovideli až do očí, ich potomkovia. Niektorí návštevníci sa hneď v pokladni pýtajú.

„Klasická otázka – Máte tam ešte stále tú žirafu? Tak áno, máme,“ hovorí s úsmevom riaditeľ Prírodovedného múzea-SNM, Ján Kautman. 

Žirafa, maskot SNM - Prírodovedného múzea

​Konkrétne už 48 rokov. Pôvodne pochádzala z Ugandy.

„Bola dovezená prvým riaditeľom ZOO Dvůr Králové, Jozefom Vágnerom, cestovateľom, spisovateľom, lovcom zvierat. Doviezol vtedy veľmi početnú skupinu žiráf, ktorá nikde na svete nemala obdobu v početnosti,“ vysvetľuje Kautman. 

Bohužiaľ však stádo ochorelo na závažnú chorobu a bolo veľké riziko, že by sa mohla preniesť aj na ďalšie zvieratá v ZOO.

„Padlo veľmi divné rozhodnutie na tú dobu a veľká časť toho stáda bola utratená.“

Desaťročia víta návštevníkov SNM - Prírodovedného múzea

​​Vypreparovaná sa dostala do Slovenského národného múzea. Pôvodne stála hneď vo vestibule, ale ak ju chceli zachovať v dobrom stave, museli jej nájsť iné miesto.

„Dneska už je na treťom mieste v rámci budovy. Kedysi bola vo vestibule, kde boli veľmi zlé podmienky pre ňu, potom bola na nevhodnom mieste na druhom poschodí a dneska, zdá sa, sa nám ju podarilo umiestniť na najlepšie miesto, kde má trošku aj priestor nad hlavou.“

Maskot SNM-Prírodovedného múzea

Každé dieťa sa pri nej zastaví a občas sa pýtajú koľko meria, či váži.

„Dosahujú od štyroch do šiestich metrov. Samci sú väčší, toto je samička. Je to zviera, ktoré dosahuje aj pomerne veľkej hmotnosti.“

​Je to tak aj vo vypreparovanom stave. Kedysi sa totiž používal iný spôsob ako dnes. Vnútri je železná konštrukcia a telo vymodelované zo sadry a modelovacích hmôt. Jej presťahovanie je náročný proces.

„Zatiaľ som sa toho zúčastňoval dvakrát a je to vždy veľmi napínavé, pretože na výšku sa prenášať nedá, musíme ju prenášať na ležato a keďže tá váha je obrovská, minimálne desať až dvanásť ľudí sa toho zúčastňuje,“ opisuje peripetie s prenášaním žirafy riaditeľ Prírodovedného múzea. 

Ani on si však už budovu SNM bez ich žirafy nevie predstaviť. Stala sa súčasťou spomienok zamestnancov a návštevníkov.  

„Veľmi veľa detí sa stále fotí pri tej žirafe, je to taký miláčik.“