Po takmer 300 rokoch sa vzácny obraz vrátil na rodové sídlo. Zobrazuje prvého známeho člena rodu Dessewffy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
FINTICE, OKRES PREŠOV / Desiderius Dessewffy je prvým známym členom významného šľachtického rodu. Jeho portrét, ktorý ho zachytáva ako sedí na koni zdobil kedysi rodový kaštieľ vo Finticiach. Dnes už nik nevie ako, ale ocitol sa vo Francúzsku, kde prežil napríklad aj Veľkú francúzsku revolúciu. Známy a uznávaný historik umenia Samuel Bruss pred odhalením dnes už zreštaurovaného historického diela prezradil aj to, že obraz sa vrátil na svoje pôvodné miesto – do kaštieľa vo Finticiach.
Portrét jazdca na koni zachytáva historickú udalosť starú takmer 1000 rokov, keď v bitke o Belehrad zožal úspech predok urodzeného rodu Dessewffyovcov. Prišiel však pri ňom o pravú ruku. Jej symbol sa stal po stáročia základom rodového erbu.
„Kúpil som ho hlavne preto, lebo mám rád portréty jazdcov na koni,“ hovorí Francoise Piet, majiteľ aukčného domu.
Obraz zobrazuje jazdca na koni v plnej stredovekej zbroji popisovaného ako prvý známy člen rodu Dessewffy, tzv. Deziderius, pred pevnosťou Belehrad v roku 997, s historickými heraldickými atribútmi rodu a latinskou barokovou lyrikou. Dielo sa spája s históriou rodu, ktorého prvá tradovaná písomná zmienka siaha do roku 1034.
Rod Dessewffy patrí medzi najstaršie uhorské rody. Jeho sídlo bolo v obci Černek na území dnešného Chorvátska. Na územie dnešného Slovenska sa rod dostal v roku 1556 práve do Kamenice. Z vďaky za verné služby získal Ján Dessewffy panstvo a dobytý hrad Kamenica a táto rodová línia si dala nový prídomok, ktorý používajú členovia rodu dodnes – Dessewffy z Černeku a Kamenice (Dessewffy de Csernek & Tarkeö), píse na FB stránke Centra tradičnej kultúry a múzea v Kamenici.
Obraz sa po viac ako 300 rokoch vrátil do rodového sídla rodiny vo Finticiach
Sýpka Fintice
Reštaurovanie obrazu trvalo deväť mesiacov. Podarilo sa mu prinavrátiť jeho pôvodnú podobu a odhaliť aj odkazy, ktoré už boli ťažko čitateľné alebo neviditeľné voľným okom.
"Tie texty, latinské, boli skryté pod množstvom depozitu, špiny, dokonca z jednej časti bol obraz aj zhorený,“ hovorí reštaurátorka Ľudmila Zozuľáková.
Reštaurovanie obrazu
Sýpka Fintice
„Na danom obraze nachádza sa erb, ktorý pochádza z roku 1525. Práve v tomto roku, 9. apríla, uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský udelil armáles rodine Dessewffyovcov,“ vysvetľuje Monika Bizoňová, achivárka z Inštitútu histórie Pamiatkového úradu a Biskupského archívu v Spišskej Kapitule.
O obraz mala záujem aj Národná portrétová galéria v Budapešti, no malé múzeum vo Finticiach ju predbehlo. Obraz sa tak podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto na fintický veľkostatok.
Slávnostné odhalenie zreštaurovaného obrazu v kaštieli vo Finticiach
Sýpka Fintice
"Potom som jedného dňa na tej istej webovej stránke objavil nápis sold-predané. A ja ako odmietnutý nápadník som s povzdychom prehliadač zatvoril,“ hovorí Peter Reicher z Národnej portrétnej galérie v Budapešti.
Obraz má bohatú históriu vlastníkov. Jednou z posledných majiteliek bola Madame Joelle Bellon, známa francúzska filmová producentka, ktorá obraz vlastnila na zámku Meyrals vo Francúzsku.
Detail olejomaľby, ktorá znázorňuje prvého známeho člena rodu Dessewffy, Desideriusa
Sýpka Fintice
"Pravdepodobnosť úspechu návratu takéhoto vzácneho rodového majetku na svoje pôvodné panské sídlo je 1:10 000. To, že sa to podarilo, to, že vo Francúzsku prežil tento obraz nakoniec aj Veľkú francúzsku revolúciu, napoleonské obdobie a vôbec do obdobia 21. storočia je neuveriteľná senzácia,“ vysvetľuje Samuel Bruss.
„Pri konzultáciách, pri objavovaní všetkých tých detailov, ktoré sa naďalej nachádzajú, som si uvedomila, že sa zúčastňujem skutočne priam historického okamihu,“ opisuje reštaurátorka.
Zreštaurovaný obraz je veľmi vzácny aj vďaka príbehu, ktorý sa s ním spája
Sýpka Fintice
„Tento erb je namaľovaný aj u nás na klenbe v erbovej sále. Budem rád, ak hosťom, ktorí prídu do tohto kaštieľa, nebudeme už o tejto udalosti iba rozprávať, ale uvidia ju na vlastné oči. To, že sa tento obraz vráti naspäť, je pre mňa najlepší pocit,“ uzatvára Gabriel Trusa, riaditeľ múzea vo Finticiach.