Kalendáre zo stredoveku. Už aj vtedy mali podobu notesov, aj s miestom na poznámky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MARTIN / Začiatok nového roka je vždy spojený s výmenou starého kalendára za nový. Občas sa však rozhodneme starý kalendár, či notes miesto vyhodenia odložiť. Našťastie to tak robili aj naši predkovia a tak dnes máme zachované aj kalendáre zo stredoveku. Najstarší a najvzácnejší uložený v depozite v Slovenskej národnej knižnici je benátsky kalendár z 15.storočia. V nemeckej jazykovej verzii existujú na celom svete len dva kusy.
Vzácne stredoveké kalendáre zo zbierok SNK
Kalendáre sú uložené v špeciálnom depozite a nedajú sa hocikedy vidieť. My sme mali možnosť pre vás nakrútiť aj unikát z 15.storočia.
„Je to Seeningerov benátsky kalendár. Máme ho v latinskej aj nemeckej verzii,“ hovorí Jana Cabadajová, vedúca Oddelenia správy historických knižničných dokumentov zo Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Kalendár z 15. storočia zo zbierok SNK
Práve tento kalendár v nemeckej jazykovej mutácii je veľmi vzácny – okrem tohto výtlačku už existuje na svete iba jeden ďalší.
„Je to taký malý zázrak, že sa nám vôbec fragmenty týchto jednolistových kalendárov zachovali,“ objasňuje Jana Cabadajová.
Najväčší kalendár, ktorý v zbierkach majú, pochádza z 18. storočia a je z Trnavy. Má úctyhodné rozmery, na výšku meria viac ako 1,5 metra.
„Obruba zostávala roky rovnaká, samotné kalendárium, ktoré bolo umiestnené v strede, sa dalo vymeniť.“
Kalendár z 18. storočia
Možno by ste si mysleli, že kalendár s miestom na zapisovanie informácií je novodobým vynálezom. No v Slovenskej národnej knižnici majú aj takýto notesový kalendár.
„Pochádza zo 16. storočia,“ hovorí Jana Cabadajová.
Jana Cabadajová, Slovenská národná knižnica, Martin
V 19. storočí boli obľúbené hrubé, viazané kalendáre, ktoré vyzerali ako kniha. Okrem informácií o dátumoch, sviatkoch, či menách, v nich boli aj rôzne krátke príbehy, či podobizne vtedy známych osobností. A postupne pribúdali aj stránky s vtipmi.
„Bola to veľmi žiadaná literatúra a hádam nebolo domácnosti, kde by takýto kalendár nevlastnili,“ uzavrela Jana Cabadajová.