Veci z povál

HUMENNÉ / Vlajočky telovýchovných jednôt, či fabrík, cenzurovaná Anna Karenina, LP-čka, obaly z československých potravín. Rôzne veci ponachádzali študenti humenského gymnázia a priniesli na hodinu dejepisu. Pre nich stariny, pre profesorov súčasť ich mladosti.

Dejepis je o príbehoch, vtedy sa najzaujímavejšie učí a najľahšie zapamätá. Študenti gymnázia armádneho generála Ludvika Svobodu v Humennom, si to vyskúšali. Mali za úlohu prehľadať sekretáre, kredence, truhlice, povaly aj pivnice u seba doma alebo u starých rodičov a priniesť do školy všetko, čo bolo vyrobené v Československu.

A našli naozaj všeličo – časopisy, plagáty, misky, odznaky, či vynilové platne. Dokonca aj zbierku obalov z vtedajších potravín.

"To je také raritné. Ja si osobne neviem teraz predstaviť, žeby som si odkladala nejaké obaly z potravín,“ hovorila študentka, ktoré ich objavila.

​

Iná študentka objavila zbierku vlajočiek rôznych podnikov, či televýchovných jednôt.

"Že to zbierali niekedy chlapci, si to pribíjali na steny,“ opisuje, čo sa o predmetoch, ktoré boli kedysi asi v každej chlapčenskej detskej izbe, dozvedela.

Ale našla aj vzácna stará kniha.

"Olejkár z roku 1929, ktorého napísal Jozef Miloslav Hurban,“ hovorí učiteľ Radoslav Turik.

Cieľom takejto netradičnej výučby a výstavy bolo, aby pre nich história vzniku Československa a jeho následná existencia, ktorú už nezažili, nebola vzdialená rovnako ako napríklad bitka pri Moháči. Pretože aj keď sa im možno zdá, že sa ich vznik Československa netýka, nie je to tak. 

"Chceli sme, aby vedeli o tom, čo sa pred sto rokmi udialo, vtedy vlastne vzniklo moderné Slovensko,“ vysvetľuje historik Dušan Kováč.

Prekvapila aj scenzurovaná verzia Anny Kareniny.

"Niektoré časti z Anny Kareniny sú cenzurované, aby vlastne neodporovali štátu, alebo vtedajšiemu režimu," vysvetľuje študentka Kristína.

A nechýbal ani pioniersky zápisník.

„Bez neho sa vlastne ani nedalo ako keby na ulicu. Mali tam napísanú svoju rovnošatu,“ zistila o ňom študentka Viktória.

A niečo si z výstavy odnášal aj riaditeľ gymnázia, Ivana Pajtaš.  Nešlo však o nič hmotné, ale o poznanie, ako rýchlo sa najmodernejšie výdobytky, či výstrelky stávajú historickými zaujímavosťami, nad ktorými nová generácia dvíha obočie a netuší, na čo sa díva.  

„"Sme si mysleli vtedy, že to všetko čo tu je, je to najlepšie, najmodernejšie a prešlo pár rokov a už je to len spomienka.“

Veď aj táto reportáž má už tamer štyri roky, keďže sme ju vysielali v októbri roku 2018.