Ľudovít Feld - nezameniteľný kresliar, ktorému jeho talent pomohol prežiť Auschwitz
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archívna reportáž o výstave venovanej tvorbe Ľudovíta Felda
KOŠICE / Malý muž s veľkým talentom. A obrovskou bolesťou v duši. Nakreslil asi každú ulicu v centre Košíc, v Auschwitzi kreslil pre Mengeleho. V lágri ho pre jeho nízky vzrast zaradili medzi deti, aj keď mal už štyridsaťjeden rokov. 19. marca uplynulo 119 rokov od jeho narodenia. Vynikajúci kresliar a grafik - Ľudovít Feld.
„Mnohí Košičania ho takto poznajú - ako malého človiečika, ktorý stojí a kreslí si napríklad Dóm svätej Alžbety,“ hovorí Michal Stofa, kurátor Východoslovenskej galérie. Tá v roku 2016 pripravila veľkú výstavu o živote a diele Ľudovíta Felda.
Feld meral len okolo 140 cm, a svojím kresliarsky umením bol neprehliadnuteľný. Jeho kresby pôsobia, ako by ich rukami fotografoval.
„Jeho význam sa stále prehodnocuje. Počas svojho života bol svojimi kolegami umelcami nepovažovaný za umelca. On sám síce o sebe hovoril, že umelcom teda nebol, ale bol grafikom.“
Feld pochádzal z košickej rodiny, mal niekoľko súrodencov. Nikto iný v jeho rodine nemal poruchu rastu. Jeho rast sa zastavil, keď mal približne osem rokov.
„On trpel vlastne chorobou, ktorá postihla jeho telo v tom smere, že ďalej nerástol. Jeho myseľ sa však vyvíjala ďalej. Bol veľmi vzdelaný človek,“ hovorí Stofa.
Ľudovít Feld
Rodina patrila k židovskej komunite. A na jar roku 1944, po obsadení Maďarska, kam vtedy Košice patrili nacistickým Nemeckom, boli všetci členovia zapísaní na zoznam deportácií. Okrem Felda. Jeho údajne na zoznam nezapísala jeho žiačka, ktorú učil kresliť. Chcela ho tak zachrániť. On sa ale rozhodol, že pôjde so svojou rodinou. Prihlásil sa v zhromažďovacom stredisku, ktoré bolo v tehelni, a o pár dní bol poslaný do Auschwitzu. Tam si ho pre jeho výzor vybral doktor Mengele a zaradil ho na detský barak. Pravdepodobne na ňom chcel vykonať nejaké svoje pokusy, no nejako zistil, že Feld je výborný kreslič.
„Prežil Osvienčim ako zverenec doktora Mengeleho, kde zaznamenával pokusy na ľuďoch.“
Jedna z kresieb, ktorú Ľudovít Feld vytvoril v Auschwitzi-Birkenau
Mengele využíval talent viacerých výborných kresliarov – kreslili pre neho portréty, či časti tiel väzňov, ktorých chcel použiť na svoje nehumánne pokusy.
Feld sa dožil oslobodenia Auschwitzu a zachránil pri tom aj ďalších dvoch malých chlapcov. Presvedčil ich, aby nešli na zvolané nástup, po ktorom väzňov vyhnali na tzv. pochod smrti. Niekoľko dní sa Feld s chlapcami ukrývali pod pričňami v baraku, kým 27. januára 1945 prišla Červená armáda.
Ľudovít Feld je aj na známom filmovom zázname, na ktorom vidieť deti v typických pruhovaných väzenských mundúrok, ako so zdravotnými sestrami kráčajú medzi ostnatými drôtmi.
Jedno z týchto detí ale vlastne dieťaťom nie je. Jedno z tých detí bol Ľudovít Feld. Odhalil to Pavol Burák, ktorý po vojne Felda osobne poznal. Vedel precítiť jeho osud.
„Aj môj otec bol deportovaný na otrocké práce, takže o to viac som si ho všímal i ako výtvarník ma očaril tým, ako krásne kreslil,“ vysvetľuje prečo mal k Feldovi blízko.
Snažil sa v archívoch nájsť aj nejaké kresby, ktoré Feld musel vyhotoviť pre Mengeleho. To sa mu nepodarilo – Mengele buď všetky zničil alebo si ich vzal so sebou, keď z Auschwitzu odišiel.
Pavol Burák však v archíve v pamätníka Auschwitz predsa len niečo objavil.
„Našiel som jednu fotografiu, na ktorej som si myslel, že to môže byť on, prešiel som archívy, čo sú v Osvienčime, tak som našiel jednu, kde už nepochybne je on.“
kresba Ľudovíta Felda zachytáva ulicu v Košiciach
Díva sa priamo do objektívu a stojí medzi deťmi. Aj keď mal vtedy štyridsaťjeden rokov. O týchto fotkách a filmovom zázname Červenej armády sa však Pavol Burák s Ľudovítom Feldom nikdy nerozprával. Pátrať po jeho osude v Osvienčime totiž začal až po jeho smrti.
„My sme ani nevedeli presne, na čo sa opýtať. Stačilo nám, že tie hrôzy prežil a to v nás vzbudzovalo rešpekt.“
V Auschwitzi zahynulo okolo dvadsať Feldových príbuzných. Mal osem súrodencov, prežil iba jeden jeho brat a sestra.
Na výstave vo Východoslovenskej galérii v Košiciach bolo v roku 2017 prezentovaných niekoľko desiatok kresieb Ľudovíta Felda. A počas jej trvania sa kurátorom hlásili ďalší a ďalší ľudia, ktorí doma nejakú kresbu od Felda majú.
„Táto výstava vlastne odštartovala novoobjavovanie Felda,“ s veľkou spokojnosťou v hlase skonštatoval Michal Stofa.
Ľudovít Feld