Voľby kedysi vyzerali úplne inak. Richtárov volili pomocou kamienkov

KEŽMAROK / Dnes si obyvatelia vyberajú primátorov a starostov hlasovacími lístkami, v minulosti však voľby vyzerali celkom inak. Namiesto krúžkovania kandidátov sa používali farebné kamienky a hlasovanie nebolo tajné. Richtári, ktorí stáli na čele miest a obcí, museli spĺňať prísne požiadavky a s ich funkciou sa spájali aj osobitné výsady. Ako vyzeral život niekdajších predstaviteľov samosprávy, približujú zachované historické predmety.

​Namiesto hlasovacích lístkov hádzali kamienky

Získať funkciu richtára nebolo v minulosti jednoduché. Od kandidátov sa očakávala dobrá povesť, morálna bezúhonnosť aj výsledky, ktorými mohli preukázať svoje schopnosti. Ich vhodnosť sa pritom prísne posudzovala.

Samotné voľby sa od dnešných výrazne líšili. Namiesto hlasovacích lístkov voliči používali farebné guľôčky alebo kamienky. Každému kandidátovi bola pridelená jedna farba a obyvatelia podľa svojho výberu vhodili príslušnú guľôčku do volebnej urny.

Hlasovanie pritom nebolo tajné. Kandidáti mohli vidieť, komu jednotliví obyvatelia odovzdali svoj hlas. Po skončení volieb sa guľôčky spočítali a určil sa víťaz.

Richtár mal v kostole vyhradené miesto

S funkciou richtára sa spájali aj viaceré privilégiá. V múzeách sa dodnes zachovali predmety, pri ktorých predstavitelia miest skladali sľub vernosti, ale aj súčasti ich odevu vrátane richtárskych klobúkov.

Jednou z výsad bolo osobitné miesto v kostole. Príkladom je historická senátorská lavica v kežmarskej bazilike.

Kým dnes si do nej môže sadnúť každý návštevník, ktorý príde včas, v minulosti to nebolo možné. Miesta v kostole sa prideľovali podľa spoločenského postavenia a príslušnej hierarchie.

Prečítajte si tiež

ONLINE: Volebné moratórium nebude platiť všade rovnako. V dvoch krajoch sa predĺži

O dôležitých funkciách rozhodovali v richtárovej drevenici

O fungovaní niekdajšej samosprávy vypovedá aj zachovaná drevenica richtára z Veľkej Lesnej. Práve v jej takzvanom svätom kútiku sa rozhodovalo o rozdelení jednotlivých funkcií v obci.

Nešlo pritom iba o post richtára. Vyberali sa aj ľudia zodpovední za pasenie oviec či starostlivosť o hospodárske zvieratá. Svoje miesto mal tiež človek, ktorý chodil po dedine s trúbou a oznamoval čas.

Drevenica

TV JOJ

Obraz pripomínal richtárom zodpovednosť za ich rozhodnutia

S výkonom funkcie sa spájala nielen moc, ale aj zodpovednosť. Pripomínal ju aj historický obraz s názvom Spravodlivý súd, ktorý sa zachoval na hradnej stene.Podľa legendy zachytáva syna sediaceho v richtárskom kresle, nad ktorým visí koža jeho vlastného otca. Ten mal byť za svoje činy potrestaný stiahnutím z kože. Výjav slúžil ako odstrašujúca pripomienka dôsledkov nespravodlivého konania.

Hoci od čias richtárskych volieb uplynuli stáročia, niektoré veci zostávajú podobné. Aj v minulosti museli kandidáti získať priazeň voličov a vyrovnať sa so svojimi súpermi. „Myslím si, že ľudská povaha sa nemení. Ani tie spory a podobné veci. To je len zmena času, osoby a obsadenia,“ uzavrel historik.