Majiteľ sanatória, protifašistický odbojár, trojdňový primátor Bratislavy. Karel Koch a jeho idey.

BRATISLAVA / Ortopéd a chirurg, ktorý založil známe Kochovo sanatórium v Bratislave. Človek, ktorý vďaka výnimke mohol na Slovensku zostať aj počas vojnového štátu, aj keď Česi v tom období museli odísť. A on sa nebál zapojiť do protifašistického odboja. Zatkli ho niekoľkokrát, po poslednom zatknutí ho vo svojej tehelni ukrýval jeho priateľ, architekt jeho sanatória a priľahlej záhrady, Dušan Jurkovič. Priateľstvo týchto dvoch mužov, ich názory na život a fascináciu prírodou ukazuje netradičná výstava v Múzeu mesta Bratislavy, ktorú si môžete pozrieť do 26. februára 2023.

Priateľstvo týchto dvoch mužov bolo dlhoročné a podľa toho, čo pre seba navzájom urobili aj veľmi blízke.Obaja mali veľmi veľmi blízko k prírode – radi v nej pobývali, cvičili, jeden v nej videl zdroj možného uzdravenia rôznych neduhov, druhý inšpiráciu pre svoje stavby a ich výzdobu.

Výstava v Múzeu mesta Bratislavy predstavuje ich osud, spoločné úsilie, aj ich životnú filozofiu.

"Nie je to taký ten bežný koncept, kedy divák vidí zbierkové procesy, ale táto výstava je postavená na ideách," Daniel Hupko, kurátor múzea vysvetľuje koncept výstavy.

Reprofoto z knihy S. Kalného - Zabudnite na Kocha

​Výstava sa začína krátkym životopisom Karla Kocha.

"Bol ortopédom a chirurgom. Pôvodne bol žiakom prof. Kostlivého, ktorý bol zakladateľom slovenskej chirurgickej školy. Kochovo sanatórium vzniklo ako špecializovaný ústav na liečenie ženských chorôb, začiatkom 30. rokov. Bol štvrtou pôrodnicou v Bratislave a jeho otvorenie výrazne zlepšilo starostlivosť o ženské zdravie," hovorí Hupko. 

Koch oslovil práve Jurkoviča, aby navrhol budovu sanatória. Určite sa však poznali už predtým.

Nie je možné vysledovať moment ako sa títo dvaja zoznámili, ako sa spoznali, avšak obaja boli poprednými činiteľmi v Bratislave. Jurkovič ktorý sa po vzniku Československa na Slovensko vrátil z Brna, kde trvale býval a kde mal svoju vilu, sa stal štátnym úradníkom.

Dušan Jurkovič

Múzeum mesta Bratislavy

​Bol komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Mal významný vplyv na veci verejné.

"Jurkovič bol veľmi uznávaná a rešpektovaná osobnosť. Architekt, ktorý bol zakladateľom československej stavebnej tradície a vďaka tomu, že spájal prvky ľudovej architektúry so secesnými motívmi, tak jeho architektúra bola veľmi ľúbivá."

Jurkovičov návrh telocvičného náradia

​Koch napriek tomu, že mal ako jeden z mála Čechov možnosť zostať na Slovensku, priamo v Bratislave, nebol voči režimu servilný.

"Počas druhej svetovej vojny vyvíjal protifašistickú činnosť, bol jednou z vedúcich osobností odbojovej skupiny Justícia, ktorá pôsobila v ilegalite v Bratislave a toto samozrejme neuniklo pozornosti nacistov."

Po bombardovaní Apolky bola na Kocha vypísaná odmena 100-tisíc ríšskych mariek. Dušan Jurkovič ho ukryl vo svojej tehelni v Trnave. Jurkovič pomáhal odboju aj inak.

"Predpokladá sa, že práve Jurkovič bol jednou z hlavných osôb, ktorá financovala odbojovú činnosť, tejto protifašistickej skupiny," vysvetľuje Daniel Hupko. 

Justitia - kníhkupectvo a aj názov odbojovej protifašistickej skupiny, ktorej súčasťou bol Karel Koch

​A autori výstavy neobišli ani Jurkovičove najznámejšie dielo – Štefánikovu mohylu na Bradle.

"Dušan Jurkovič sa z pozície svojej funkcie sa po smrti generála Milana Rastislava Štefánika, podieľal na organizovaní a príprave jeho pohrebu a bol potom vybraný aj ako autor jeho pomníku."

Koncom vojny sa Koch stal na tri dni stáva  tri dni stáva predsedom dočasného Národného výboru za občiansky, nekomunistický odboj. 

"Bol na čele mesta, bol tú chvíľu jeho primátorom," vysvetľuje Hupko. 

V roku 1947 Karel Koch získal ocenenie Rad SNP 1. triedy a v rovnakom roku Dušan Jurkovič zomiera. Kochov osud sa opäť komplikuje.

"Po komunistickom prevrate bol zatknutý opäť, bol mu skonfiškovaný všetok majetok a v zinscenovanom procese bol odsúdený."

Odtlačky prstov Karal Kocha v jeho väzenskom spise

Odsedel si dlhých 12 rokov, prepustili ho v roku 1963. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa za pár dní rozhodol pre emigráciu. 1. septembra 1968 odišiel do Kanady, kde v roku 1981 vo veku 91 rokov zomrel.

Knihu o jeho osude napísal publicista Slávo Kalný. Mala príznačný názov "Zabudnite na Kocha". Napriek tomu, akú výraznú stopu tu počas prvej republiky Koch zanechal, komunistickému režimu sa podarilo túto výraznú osobnosť vymazať z dejín hlavného mesta. Kalného kniha, táto výstava a sprístupnenie Kochovej záhrady pre verejnosť, to aspoň trocha menia. 

Usporiadateľmi výstavy sú Múzeum mesta Bratislavy a Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe. Výstavu si môžete pozrieť do 26. februára 2023.