Spomienka na hradných pánov. Na ľubovnianskom hrade si uctili ich pamiatku

HRAD ĽUBOVŇA / Keď si uctievame pamiatku našich zosnulých, mnoho z nás zapáli sviečku aj na hroboch, kde žiadna nesvieti. Na hrade Ľubovňa sa takto starajú o hroby jediných majiteľov, ktorí sú na hradnom nádvorí pochovaní. Ich potomkom z toho robia aj fotodokumentáciu.

Hroby hradných pánov a ich synov na nádvorí hradu

Juraj Félix Raisz a jeho manželka Apolónia Telke kúpili ľubovniansky hrad na inzerát za 57-tisíc zlatých. A ako jediní panovníci sú pochovaní na hradnom nádvorí.

V čase ich hradnej slávy by im iste nenapadlo, že ak by nebolo pracovníkov hradu, nemal by im kto po dlhých stáročiach zapáliť sviečku na ich hroboch. Pre hrad boli pri tom veľmi dôležití.

Pracovnici múzea si uctili pamiatku bývalých hradných pánov

„Ak by nebolo týchto ľudí, tak by možno neboli také zaujímavé dejiny ako máme,“ hovorí Františka Sarnecká, dokumentaristka hradu Stará Ľubovňa.

A tak dokumentaristka, historička, riaditeľ, šofér i pani, ktorá sa na hrade stará o čistotu, si postupne uctili pamiatku hradného záhradníka, kastelána, majiteľov hradu i sestier posledných vlastníkov.

Na nádvorí hradu sa nachádza iba niekoľko hrobov

Potomkom po meči riaditeľ múzea a hradu posielal aj fotografie.

„Posielame ich Jurajovi Lublovárimu VI. Do Maďarska a grófovi José Miguel Zamoyski de Bourbon Navarra z Madridu,“ hovorí Dalibor Mikulík, riaditeľ múzea a hradu Ľubovňa.

Zaujímavosťou je, že pre šľachticov bolo veľmi dôležité, kde budú pochovaní.

„Niekedy sa veľmi dlho čakalo na prevoz tela, aby mohlo byť pochované tam, kde bolo určené,“ vysvetľuje Dalibor Mikulík.

Povolenie na prevoz tela syna hradných pánov ľubovnianskeho hradu

Napríklad syn majiteľov hradu Zamoyských, Gašpar, bol pochovaný až štyri mesiace po smrti. Toľko totiž trvalo, kým bol telu vystavený pas a a mohli ho v kovovej truhle previezť.  Toto povolenie sa dodnes zachovalo v archíve hradu.