Ako prvý v Československu a strednej Európe transplantoval srdce. ŠtB ho viedla ako nepriateľskú osobu a zakázala mu operovať

BRATISLAVA / Inicioval a uskutočnil prvú transplantáciu srdca v strednej Európe. Doktor Ladislav Kužela sa ohľadom transplantácií vzdelával na pobyte na prestížnom pracovisku v americkom Stanforde a keď sa vrátil do Československa, chcel svoje vedomosti a skúsenosti využiť na záchranu pacientov. Transplantácia srdca v Bratislave prebehla 9. júla 1968, čiže len necelých sedem mesiacov po prvej transplantácii srdca vôbec. Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel mozgovú smrť. Príjemcom bola 54-ročná žena. Transplantáciu neprežila, zomrela po piatich hodinách ešte v operačnej sále na následky iných ochorení.

Prvá transplantácia v strednej Európe

„Otec spolu s tímom urobil vlastne prvú transplantáciu srdca v strednej Európe,“ hovorí jeho syn Ladislav Kužela mladší, ktorý je dnes uznávaným gastroenterológom. Po rokoch sa vrátil na miesto, kde sa prevratná operácia odohrala. „Ak si dobre pamätám, tu boli operačné sály a tu, kde stojíme, si myslím, že sa odohrávali tie hlavné kardiochirurgické zákroky, to znamená aj tá transplantácia srdca,“ spomína.

Fotografia zachytávajúca priebeh 1. transplantácie srdca v Československu z júla 1968

TASR

​Už ako dieťa vnímal obrovskú vášeň svojho otca pre medicínu. „Naozaj, on žil tou medicínou, ako sa hovorí, 24/7. U nás doma sme namiesto počasia rozoberali, z čoho sa skladá srdce,“ dodáva syn legendárneho chirurga.

Návrat z USA a trpká realita

Po pobyte na prestížnom pracovisku v Stanforde v Kalifornii, jednom z prvých centier transplantácií na svete, sa doktor Kužela vrátil do Československa. Odmietol lákavé ponuky v USA, pretože chcel svoje skúsenosti odovzdať a rozvíjať medicínu v rodnej krajine. 

Vášeň k medicíne po ňom zdedil aj jeho syn, špičkový gastroenterológ doktor Ladislav Kužela. „Bol dva roky v Stanforde na najšpičkovejšom pracovisku, jedno z prvých na svete, kde sa robili transplantácie. Tam sa to naučil a vrátil sa do tejto republiky, pretože chceli tomuto Československu odovzdať. Tu chceli začať robiť niečo, čo má zmysel a hlavu a pätu,“ vysvetľuje Ladislav Kužela mladší.

Portrét MUDr. Ladislava Kuželu

Kariéru zničila normalizácia

Úspešnú kariéru talentovaného lekára však brutálne ukončila normalizácia. Zo dňa na deň prišiel o miesto šéfa v nemocnici. „Postupne ho zrušili nielen z vedúceho postu, ale celkovo z chirurgie,“ hovorí syn.

Doktor Kužela sa stal pre komunistický režim nepriateľom. V archívoch ŠTB sa našiel spis, ktorý naňho viedli takmer 30 rokov. „Tu zistíme, že dostal prvotne krycie meno Egon. Následne došlo k preregistrovaniu na Signál a neskôr dokonca bol preregistrovaný na nepriateľskú osobu tretej kategórie. Tá podliehala špeciálnej evidencii a bola tam blokácia rôznych výjazdov. To znamená, že keby ste chceli ísť do zahraničia, tak Štátna bezpečnosť vie prvá o tom, že daná osoba alebo v tomto prípade váš otec si žiada vôbec o pas,“ vysvetlil Peter Mikle, riaditeľ Archívu ÚPN. 

Ladislav Kužela

TV JOJ

 Zákaz operácií niesol ťažko

Zákaz operovania znamenal pre doktora Kuželu obrovskú stratu. „Dali ho tak, ako som spomínal, len na vedeckú činnosť, ktorú mal rád, ale tá bola len podporná. On miloval byť na sále, operovať a v podstate tú prácu s pacientmi, ktorá ho napĺňala, nabíjala. To mu zobrali a tak mu aj zobrali život,“ dodáva jeho syn. Doktor Kužela zomrel vo veku 54 rokov, v roku 1980. 

Spomienka na priekopníka žije ďalej

Hoci od smrti doktora Kuželu uplynulo už 45 rokov, jeho odkaz nezmizol. „Buď dostanem mail alebo aj na ulici ma zastavia a spomínajú na otca. A to je neskutočné. Takto ostať žiť v tých spomienkach, to je prekrásne,“ uzatvára syn priekopníka kardiochirurgie.