Jeho mama bola v prvom transporte do Auschwitzu. Kázala mu tajiť, že má židovské korene

POPRAD / 25. marca 2023 uplynulo 81 rokov od prvého židovského transportu. Bolo v ňom 999 mladých, slobodných židovských dievčat a žien z vtedajšej Šarišsko-zemplínskej župy. Zhromažďovať ich však začali už o niekoľko dní predtým, v treťom najväčšom slovenskom meste, v Prešove. Správa o tom, že majú previesť raziu na dievčatá židovského pôvodu, prišla telegramom. Jednou z tých, ktoré boli zaradené do prvého transportu, bola aj Klára Lustbáderová.

Peter Chudý je dnes kancelárom Židovskej náboženskej obce v Prešove. Je potomkom tých, ktorí prežili holokaust. Jeho mamou bola práve Klára Lustbáderová.  

"Medzi týmito dievčatami bola aj moja mama, ktorá mala vtedy šestnásť rokov," uviedol Chudý. 

Bola študentkou Evanjelického kolegiálneho gymnázia, chodila do kvinty. 

"A zostala po nej v tej triede prázdna stolička. Aj po ďalších dievčatách, ktoré na tom gymnáziu študovali a tiež ich vzali preč."

Klára Lustbáderová, zaradená do 1. transportu židovských dievčat do Auschwitzu

Mašinéria zhromažďovania a následného transportu sa spustila po tajnom telegrame z Bratislavy pre okresného náčelníka v Prešove. Okrem iného sa v ňom píše, že je za prevedenie akcie osobne zodpovedný minister vnútra, ktorým bol vtedy Alexander Mach. 

V Šarišskej župe to mali Židia obzvlášť ťažké už od začiatku vojny. Na jej čele vtedy stál Andrej Dudáš, ktorý bol známy svojimi protižidovskými postojmi. Ako jediný župan na Slovensku nariadil vo svojej župe označenie Židov ešte skôr, ako to prikázal zákon. Od marca 1941 museli byť všetci Židia v Šarišskej župe označení tri centimetre širokou páskou žltej farby, ktorú museli nosiť na vrchnom oblečení. Označenie sa týkalo všetkých Židov, čiže aj malých detí. Tie najmenšie mali žltú pásku na kočíku.

​Bolo to polroka predtým, ako bol prijatý tzv. Židovský kódex, ktorý okrem ďalších veci prikazoval Židov označiť žltými hviezdami na celom Slovensku.

Židia to mali ťažké aj po vojne, keď sa preživší vrátili domov. Majorite ešte dlho trvalo, kým ich medzi seba prijala. Mama Petra Chudého stále  synovi prízvukovala, aby sa nikde ani len slovkom neprezradil, že je Žid.

"Ona tajila, že ja mám nejaký židovský pôvod.“

Dôvodom bola nedôvera v spoločnosť, najmä keď jeho mama zistila, že jeho triednym učiteľom je človek, ktorý z titulu svojej funkcie počas vojny spoluorganizoval transporty.

„Keď som nastúpil do prvej triedy, tak môj triedny učiteľ bol človek, ktorý bol počas vojny veliteľ Hlinkovej gardy v obci," spomínal si Chudý na to, aká z toho bola jeho mama nepríjemne prekvapená. 

Z 999 odvlečených dievčat sa podľa odhadov historikov z Auschwitzu vrátilo asi dvadsaťpäť.